Peter Caban, DEJINY KRESŤANSKEJ LITURGIE V STAROVEKU
Autor: Zuzana Jurkechová-Belavá - Číslo: 2013/3 (Recenze)
Peter Caban, DEJINY KRESŤANSKEJ LITURGIE V STAROVEKU. Paulínky, Praha 2013, 141 str., ISBN 978-80-7450-074-9.
Kresťanská liturgia ako vzdávanie kultu a služba Bohu sa vyvíjala celé stáročia. Je to spôsobené tým, že spoločnosť, doba i vplyv na duchovný život sa menia, a preto sa aj samotná liturgia inkulturuje v priebehu dejín do istého historického rámca.
Hneď začiatkom roka 2013 uzrela svetlo sveta v pražskom vydavateľstve Paulínky monografia Petra Cabana, ktorá zachytáva históriu vývinu kresťanskej liturgie v jej najstarších epochách. Kniha prináša výsledky bádania z problematiky judaizmu, ďalej sa venuje témam o začiatkoch kresťanskej liturgie, problémoch a prenasledovaniach kresťanov, ktoré vplývali na vývin kresťanstva včítane vývinu liturgických rodín a ich obradov do polovice 8. storočia. Autor vedeckej monografie v nej rekonštruoval aj úryvky o liturgii z diel starovekých spisovateľov, čo je vlastne praktické zhrnutie teoretickej časti monografie, opierajúce sa o vlastný výskum literárnych prameňov. Autor knihy je katolícky kňaz, prednášajúci liturgiku na Slovensku i v zahraničí.
Hlavnou témou recenzovanej monografie je kresťanská liturgia v staroveku – jej vývin, osobitné historické prvky i život kresťanov, podané spod zorného pohľadu súčasného historika liturgie. O tejto problematike je na Slovensku i v Čechách podľa mojich znalostí doposiaľ minimum odborných či vedeckých diel. Z toho dôvodu môžem konštatovať značný prínos knihy k téme i k súčasnej teologickej vede. Autor používa v knihe primárne zdroje, ktorých je tu mnoho, čím objasňuje kontext histórie kresťanského staroveku. Monografia je rozdelená do šiestich kapitol, ktoré sú navzájom prepojené a dá sa sledovať ich logické usporiadanie. V prvej kapitole sa autor zameral na židovské korene kresťanskej liturgie v historicko-spoločenskom kontexte, kde v jednotlivých podkapitolách (Dejinný kontext judaizmu; Prúdy židovstva v Izraeli; Spoločenské pomery vzniku kresťanstva; Vstup kresťanov na pôdu Rímskeho impéria a Základné črty vplyvu židovstva na ranokresťanskú liturgiu) priblížil judaizmus ako náboženstvo, z ktorého vzišlo kresťanstvo a tým vlastne prebralo mnoho vecí, činností či rituálov od neho. Druhá kapitola sa sústredila na zrod kresťanskej liturgie v dobe apoštolov. Časti Kristova Posledná večera – prvá kresťanská liturgia; Liturgia v dobe apoštolov; Modlitba v liturgii prvých kresťanov; Pôvod a kresťanské slávenie nedele prehľadne a logicky ponúkajú čitateľovi náhľad do Kristovej a poapoštolskej doby, odhaľujúc tak prvé historické zretele slávenia liturgie v staroveku.
V tretej kapitole s názvom Liturgia v prenasledovanej Cirkvi si Caban všímal historický kontext dobytia jeruzalemského chrámu a začiatok separácie kresťanov od Židov, vplyv pohanstva a boj rímskych cisárov proti kresťanom a celkovo charakter liturgie v čase prenasledovaní kresťanov, kde autor hoci pomerne stručne, avšak zrozumiteľne objasnil situáciu v tejto takpovediac „čiernej“ etape staroveku. Štvrtá kapitola sa sústredila na konštantínovský obrat a obdobie rozkvetu starokresťanskej liturgie. Táto kapitola je v knihe najrozsiahlejšia, zahŕňa v sebe témy ako Milánsky edikt, zrovnoprávnenie kresťanstva v ríši, rozdiely medzi východnou a západnou časťou ríše a liturgické zhromaždenie staroveku. Tri dôležité mestá kresťanského staroveku – Konštantínopol, Rím, Jeruzalem – formovali Cirkev v jej prvopočiatkoch, čo si autor všíma v druhej časti knihy. V piatej kapitole sa Caban zameral na zmienky o liturgii v dielach starovekých spisovateľov, čím je táto kapitola vedeckým prínosom a aspoň čiastkovým objasnením u nás neprebádaných skutočností z hľadiska starokresťanskej spisby či literatúry o liturgii staroveku. Autor si všímal z hľadiska skúmania minimálne tri dejinné tradície: sýrsko-palestínsku, helénsku a západnú latinská tradíciu. Záverečná stať knihy – Liturgia na sklonku antiky – je zameraná na publikovanie výskumu prameňov, zvlášť ponúknutie či viac-menej pokus o rekonštrukciu prameňov z tohto obdobia, zvlášť slávenia liturgie podľa Ordo Romanus primus a i. Monografia vrcholí vedeckým opisom a faktami postupnej diferenciácie liturgie na kresťanskom Východe a Západe a historicky i graficky cenným opisom liturgických hodín a k nim prislúchajúcich rítov.
Kniha typu vedeckej monografie je prínosom pre ľudí, ktorí sa hlbšie zaujímajú o dejiny liturgie a celkovo dejiny kresťanstva. Osobne vidím v tejto knihe prínos nielen pre jej jedinečnosť (zrejme jediná súčasná kniha tohto zamerania v slovenčine), ale aj pre jej logické a zrozumiteľné objasnenie tejto problematiky. Ako negatívum monografie by som vytkla miestami až príliš vedecky štýl s množstvom viet v latinskom jazyku s odbornými termínmi, ktoré by bolo asi treba v knihe vysvetliť. Napriek tomu je však monografia celkom prehľadná, prinášajúca nové poznatky do nášho kontextu, čím si zaslúži byť cenným sprievodcom každého historika zaoberajúceho sa kresťanským starovekom.
