Sýrske anafory a jazyk malayalam – starobylosť a vyjadrená teológia

Autor: Peter Caban - Číslo: 2012/4 (Studie)

Významným činiteľom svedčiacim o liturgickej tradícii v prostredí neskorej antiky sú nesporne sýrske anafory. Celkovo sa nám zachovalo, zväčša vo fragmentoch, znenie vyše tridsiatich anafor, v ktorých môžeme badať sýrske korene, čo je viditeľné hlavne v ich textovej štruktúre.

Sýrske znenie Bazilovej anafory

Medzi významné fenomény katolíckej tradície v sýrskom prostredí môžeme zaradiť sýrske znenie Anafory sv. Bazila.¹ Táto významná východná anafora, pripisovaná autorstvom sv. Bazilovi Cézarejskému († 379), sa radí medzi klenoty sýrskej tradície doznievajúcej antiky.² Zmienky o najstarších častiach textu anafory však historicky nachádzame už v období pred sv. Bazilom Cézarejským, preto hoci je anafora pripísaná Bazilovi,³ nemôžeme hovoriť o jeho striktnom autorstve.⁴ Je však nesporné, že sýrske znenie Bazilovej anafory zaujímalo významné postavenie v liturgickej tradícii starovekej kresťanskej Sýrie.⁵ Anafora je koncipovaná pohľadom starovekých patriarchátov – Jeruzalem, Antiochia, Alexandria a Konštantínopol –, čoho prvky môžeme nájsť v samotnom znení textu.

V rámci dejín Bazilovej anafory zaujíma centrálne postavenie jej sýrska tradícia. Skúmaný text Bazilovej anafory stojí vedľa jeho koptskej verzie – pravdepodobne najstaršej dostupnej textovej podoby po sahidských fragmentoch – a byzantsko-gréckej, ako aj arménskej verzie anafory. Prvé tlačené vydanie sýrskeho textu Bazilovej anafory nachádzame v Missale Syriacum, vydanom v Ríme v roku 1843.⁶ Ďalšie tlačené vydanie sýrskeho textu Bazilovej anafory pochádza z čias patriarchu Ignáca Efréma II. Rahmaniho (1848–1929) s názvom Missale iuxta ritum ecclesiae apostolicae Antiochenae Syrorum auctoritate recognitum.⁷ V tomto vydaní však nie je jasné, z ktorých rukopisov čerpal vydaný text, avšak vydanie odzrkadľuje historický stav použitia uvedenej anafory.⁸

Z hľadiska prekladov sýrskych anafor, konkrétne Bazilovej anafory do latinčiny, sa nám z roku 1569 zachoval v Bruseli preklad jej pôvodného sýrskeho textu od Andrea Masia (1514–1573),⁹ v ktorom sa už na jeho titulnej strane odvolával na predlohu textu „ex vetussimo codice Syriaca lingua“.¹⁰ Hodnota prekladu sa posudzovala veľmi rozdielne. Uvedený preklad bol viacnásobne vydávaný¹¹ a postupne dopĺňaný, napr. nemeckým benediktínom Hieronymom Engberdingom,¹² ktorý v roku 1931 napísal: „M[asius] je latinský preklad sýrskej predlohy, silne ovplyvnený štýlom humanizmu; na mnohých miestach sa M[asius] dá nazvať skôr parafrázou ako prekladom.“¹³ Naproti tomu Renaudot považoval Masiov preklad za spoľahlivý, „cum ubique ferme sententiam Syriaci Codicis fideliter Masius expresserit“.¹⁴ Odvtedy čo J. W. Wesselius začal sprístupňovať Masiovu korešpondenciu, vieme o jeho skutočnom zápase o významy jednotlivých slov: „Typically, Masius would mention a large number of words and passages about which he hesitated, and Moses [from Mardin] would discuss them in the same order.“¹⁵ A: „We see Masius asking questions about nearly every item in the Anaphora which could be related to the points of dissension between Rome and the Reformation or to heterodox theology in general.“¹⁶ Vo svojej štúdii o Bazilovej liturgii Engberding spätne preložil do gréčtiny odsek sýrskej Bazilovej anafory podľa vydania Rahmaniho. Urobil to kvôli porovnaniu textu s ostatnými gréckymi textovými svedectvami.¹⁷ Veď vtedy sa považovalo ešte za domáhajúci ideál rekonštruovať takzvaný „pôvodný text“ Bazilovej anafory – pričom Engberding bol skôr v takýchto indíciách zdržanlivý. Svojráznym spôsobom zažila táto retroverzia do gréčtiny o desaťročia neskôr opätovný preklad pátra minoritu Gauthiera Adalberta Hammana, tentoraz do francúzštiny.¹⁸ Renaudotove vydania¹⁹ prevzali Masiov latinský text.²⁰ Sebastian Brock preložil veľkú časť sýrskej Bazilovej anafory do angličtiny, keď si ako sýrsku predlohu vzal za vzor dva rukopisy, ktoré sa dnes nachádzajú vo Veľkej Británii.²¹ V literatúre sa rozdielne nachádzajú i odkazy na preklady Bazilovej anafory z gréčtiny.²²

Medzi najvýznamnejšie rukopisy, v ktorých sa nám zachovali zmienky o Bazilovej anafore, môžeme zaradiť predovšetkým:²³ V knižnici sýrsko-ortodoxného patriarchátu v Damasku v Sýrii nachádzame kódex Nr. 4 – Missale pochádzajúci z prelomu 17.–18. storočia s významnými zmienkami o sýrskej liturgii.²⁴ V sýrsko-ortodoxnom kláštore sv. Marka v Jeruzaleme môžeme nájsť dva kódexy: z roku 1729 pochádza významný kódex Nr. 96 so zachovanými 34 východnými anaforami a paralelne k nemu je zachovaný kódex Nr. 97 pochádzajúci z prelomu 16./17. storočia, v ktorom sa nám zachovalo 29 anafor, prevažne sýrskej proveniencie.²⁵ V kláštore sv. Kataríny na Sinaji sa zachoval zlomok Bazilovej anafory melkitsko-sýrskej tradície v kódexe Nr. 114.²⁶ Vo Vatikánskej knižnici máme zachovaných minimálne osem kódexov, obsahujúcich text skúmanej anafory.²⁷ Sú to predovšetkým: VAT SYR 30: Missale z roku 1714 – obsahujúci jednu sýrsku anaforu; VAT SYR 40: Missale iuxta ritum Melkhiticum cum rubricis Arabicis z roku 1553;²⁸ VAT SYR 41: Liturgikon s Euchologionom,²⁹ pochádzajúci z gréčtiny, určený pre liturgické použitie pre melkitsko-sýrskych kresťanov; VAT SYR 296: obsahujúci Euchologion (17./18. storočie); VAT SYR 297: maronický misál (17./18. storočie);³⁰ VAT SYR 414: misál s 20 anaforami, pochádzajúci z 20. storočia;³¹ BORG SYR 159: misál z 13. storočia;³² VAT SYR 639: tri fragmenty sýrskych textov z prelomu 16. a 17. storočia.³³

Uvedené kódexy a rukopisy nám dokumentujú existenciu sýrskej Bazilovej anafory z dejinného hľadiska a svedčia o pluralitnom vývine anafory z hľadiska lingvistického i formálneho. Ak porovnávame navzájom tieto texty Bazilových anafor, môže nám vzniknúť opodstatnená otázka, že aká je vlastne ucelenosť či homogenita sýrskej tradície Bazilovej liturgie v existencii koherentnej tradície sýrskeho textu? Pri podrobnejšom výskume by nás nemalo udiviť objavenie podobného, čo je už známe ohľadne arménskej alebo koptskej tradície bohoslužobného textu, a to je existencia variant, opierajúcich sa bližšie o jeden grécky text a jeden alebo viaceré autochtónne varianty – v tomto prípade sýrske – staršieho používaného liturgického textu.³⁴

Malayalam – charakter jazyka súčasnej sýrskej liturgie

Sýrska liturgia sa v súčasnosti v už len v málo krajinách celebruje v svojom pôvodnom jazyku. Tým viac z hľadiska výskumu získavajú na význame tie jazyky, v ktorých sa medzičasom začala sláviť liturgia sýrskeho obradu vo svete. Ak skúmame texty množstva liturgických úkonov sýrskeho rítu, môžeme zaiste konštatovať, že v súčasnosti patrí k najvýraznejším jazykom sýrskej liturgie juhoindický jazyk malayalam – malajalámčina.³⁵ Pre cca 10 miliónov Keralčanov, obyvateľov tropického štátu na juhozápade Indie,³⁶ je jazyk malayalam regulérnym bohoslužobným jazykom. Spomenutým počtom obyvateľov spadá malayalam na prvé miesto, čo sa týka praktického používania liturgického jazyka v sýrskom ríte. Hoci malajalámčinu používa celkovo vo svete viac než 30 miliónov veriacich,³⁷ je takmer nemožné dozvedieť sa niečo o tomto liturgickom jazyku prostredníctvom prameňov v našich zemepisných šírkach.³⁸

Ale aký je teda jazyk malayalam a aký má lingvistický charakter? Malayalam je pomerne dosť zložitým jazykom, ktorý niektorí lingvisti označujú ako jeden z najťažších jazykov vo svete.³⁹ Obťažnosť malajlámčiny sa s obľubou tematizuje nielen v Európe, ale priamo i v samotnej Kerale, kde všeobecne prevláda názor, že sa tento jazyk cudzinci sotva naučia.⁴⁰ V čom spočíva náročnosť jazyka malayalam, v ktorom sa často slávi liturgia sýrskeho rítu?

Ako ostatné druidské jazyky⁴¹ má malayalam vlastné písmo, ktoré svojou štruktúrou vzniklo podľa vzoru tradičného indického písma. Toto písmo sa svojim vonkajším stvárnením zreteľne odlišuje od ostatných indických písiem. Malajalámske písmo obsahuje okrem iného aj veľmi veľa znakov a čísel, čo zas niektorí považujú za dôvod „nenaučiteľnosti“ malajalámčiny. Pestrosť hlások v malajalámčine sa svojim množstvom vskutku nedá prehliadnuť, pretože človek sa skôr naučí v tomto jazyku čítať ako hovoriť. Použitie toľkých čísel v jazyku malayalam⁴² vyplýva z toho, že spoluhláska a nasledujúca samohláska sa v tomto jazyku chápu ako jedna lexikologická jednotka, a preto sa vždy počítajú ako jedno písmeno. Avšak takto sa obidve píšu len vo veľmi zriedkavých prípadoch ako skutočné spojenie písmen. Lingvisticky správne sa môžu nechať stáť i oddelene od seba, avšak čítať sa musia jednotlivo.⁴³ Okrem toho sa samohláskové znaky tohto jazyka líšia i tým, či stoja na začiatku slova alebo v jeho strede. V ostatných z troch uvedených druidských jazykových sústav sa zreteľne zvyšuje počet spoluhlások, pretože sa v týchto písmach diferencovane označujú aj všetky spoluhlásky vyskytujúce sa v sánskrite.⁴⁴ Slová v jazyku malayalam pochádzajúce zo sánskritu prinášajú ďalšiu odlišnosť v tom, že poznajú len zhluk spoluhlások a spoluhlásky nasledujúce po sebe sa píšu ako ligatúra,⁴⁵ čím slová mnoho razy nadobúdajú špecifický charakter a samotný koreň slova sa takmer nedá už ani rozpoznať.⁴⁶ Písmo jazyka malayalam nevykazuje nijakú podobnosť k ostatným neindickým písmam.

Jazyk malayalam veľmi ovplyvňuje sánskrit,⁴⁷ klasický literárny a kultúrny jazyk Indie,⁴⁸ a to najmä v lexike.⁴⁹ Približnú kvantitu slov pochádzajúcich v jazyku malayalam zo sánskritu si môžeme znázorniť na tomto príklade: Ak by sa do súčasného slovenského textu Otčenáša namiesto slovenských slov prekladu vsunula latinčina, v ktorej sú v malajalámčine slová pôvodom zo sanskritu, znel by Otčenáš nasledovne:⁵⁰ „Otče náš, ktorý si in caelis, posväť sa tvoje nomen, príď tvoje regnum, buď tvoja voluntas ako in caelis, tak i in terra. Cottidianum panem daj nám dnes a dimitte naše viny, ako i my dimittimus našim vinníkom a ne-induce nás in tentationem, ale libera nás od malo.“⁵¹

Ako môžeme sledovať, toto prevzatie slov zo sánskritu do jazyka malayalam sa nevzťahuje iba na substantíva, ale zo sánskritu sa mnohonásobne do malajalámčiny prevzali aj slovesá. Lexikón malajalámčiny⁵² udáva okrem asi 2000 slovesných kmeňov aj približne 1000 slovies pochádzajúcich zo sánskritu. Zatiaľ čo systém sánskritu vykazuje štruktúru podobnú latinčine alebo gréčtine,⁵³ malayalam využíva systém, ktorý sa dá opísať ako systém flexie. Najvýraznejší rozdiel jazyka malayalam vzhľadom k „ohybným jazykom,“ napr. latinčine,⁵⁴ spočíva v tom, že prvky jazykovej flexie v malajalámčine vždy vykonávajú iba jednu funkciu. Afix v malajalámčine plní oproti tomu teda iba jednu funkciu, keď napr. označoval plurál, musí nasledovať ešte ďalší prvok, označujúci gramatický pád. Pokiaľ sa gramaticky označuje aj rod, musí byť rod tiež udaný doplnkovým prvkom.⁵⁵

Na základe pevne popísanej a jasnej funkcie jednotlivých lingvistických prvkov⁵⁶ je jazyk malayalam logickejším ako mnohé iné jazyky, napr. i latinčina. Funkcie, ktoré v slovenčine alebo v češtine prislúchajú prídavným menám a príslovkám, sú v malajalámčine väčšinou prevzaté z particípií prídavných mien či prísloviek. Napr. namiesto: „pekne“ je v jazyku malayalam „majúci krásu“ alebo spojenie „Boh Otec“ znie v jazyku malayalam „Otcom existujúci Boh“.⁵⁷

Záver

Cirkvi Východu a Západu kráčali mnoho stáročí svojou vlastnou cestou, boli však spojené spoločenstvom viery a sviatostného života. Druhý vatikánsky koncil v dekréte Unitatis redintegratio pripomína, že na Východe prekvitajú viaceré partikulárne či miestne cirkvi, medzi ktorými majú zvláštne miesto patriarchálne cirkvi, kam možno nesporne zaradiť i sýrsku cirkev. Cirkvi Východu vlastnia poklad, z ktorého nemálo prevzala aj západná cirkev. Nemá sa podceňovať ani fakt, že niektoré základné články kresťanskej viery boli definované na všeobecných cirkevných snemoch, ktoré sa konali práve na Východe. Ide napr. o články učenia viery o Najsvätejšej Trojici, Božom slove, ktoré sa stalo človekom z Panny Márie… Za zachovanie tejto viery trpeli a trpia viaceré východné cirkvi. Apoštolské dedičstvo sa prenášalo v rôznych formách a spôsoboch a už v prvotnej Cirkvi sa rozlične vyvíjalo. Stávalo sa tak rozdielnosťou charakterov a životných podmienok. Preto koncil upozorňuje všetkých, aby sa venovali práci a skúmaniu bohatstva východných cirkví, o čo sme sa v stručnosti pokúsili na historickom podklade priblíženia sa k sýrskemu liturgickému obradu na základe starobylej sýrskej Bazilovej anafory či stručnej informácii o jazyku malayalam v tejto štúdii.⁵⁸