S. Horňanová – D. Benka (eds.), CHOKMA

Autor: Anna Moncoľová - Číslo: 2011/3 (Recenze)

S. Horňanová – D. Benka (eds.), CHOKMA. Bratislava 2010, ISBN 978-80-223-2893-7.

Pri príležitosti vzácneho životného jubilea šesťdesiatych narodenín prof. ThDr. Juraja Bándyho, profesora a vedúceho Katedry Starej zmluvy na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vyšiel zborník, ktorí jeho zostavovatelia – bývalí žiaci pána profesora – výstižne nazvali Chokma. Dali zborníku tento názov v presvedčení, že práve toto hebrejské slovo vystihuje osobnosť a doterajšie životné dielo jubilujúceho profesora. „Izraelská chokma – to nie je len súbor vedomostí a poznatkov, ale je to aj šikovnosť, zručnosť, schopnosť interpretovať tajomstvá a tiež predpovedať budúcnosť. Môže označovať aj nadanie stručne a jadrne vystihnúť povahu vecí a javov. Je citlivá pre detail a nechýba jej ostrovtip. Chokma v Starej zmluve je pevne zakotvená na Hospodinovi, ktorý je jej pôvodcom a zdrojom. Východiskom, ale tiež vrcholom a cieľom múdrosti je bázeň pred Hospodinom – bázeň v zmysle rešpektu pred Bohom v každej oblasti života, nielen v bohoslužobnej oblasti, ale aj na poli vedy a poznania“ (s. 9).

Vedecký recenzovaný zborník, ktorý vydalo Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, obsahuje 23 štúdií od rakúskych, maďarských a slovenských autorov, ktorí týmto spôsobom chceli vyjadriť uznanie dlhoročnej akademickej práce pánovi profesorovi Bándymu. Zborník je tiež prejavom vďaky Pánu Bohu za to, že dal cirkvi človeka, ktorý správnym spôsobom využil talenty a ich rozmnožil tak v akademickej práci, ako aj v službe evanjelického kňaza. Zborník má 218 strán a recenzovali ho prof. ThDr. Dušan Ondrejovič a doc. ThDr. Peter Gažík. Každý príspevok obsahuje abstrakt a kľúčové slová na začiatku. Domnievam sa však, že by bolo žiadúce pripojiť k jednotlivým štúdiám aj informáciu o mieste pôsobenia jednotlivých autorov. Pre čitateľa by táto informácia bola zaujímavá najmä pri tých autoroch, ktorí pôsobia na teologických fakultách v zahraničí, resp. mimo EBF UK.

Zborník otvára curriculum vitae jubilanta a pozdrav od kolegov z fakulty a bývalých spolužiakov v zastúpení profesora J. Fila, ktorý sa zamýšľa nad otázkou jubilantovej lásky k Starej zmluve a k biblickým vedám; zároveň si spomína na profesorov biblických vied J. Janka, K. Nandráskeho a K. Gábriša, ktorým veľmi záležalo na rozvoji teologickej fakulty. Po úvodných kapitolách nasledujú štúdie, z ktorých až polovica sa týka problematiky Starej zmluvy. Štúdie sú zoradené v tomto poradí: Vedecké štúdie zahraničných autorov, príspevky ďalších externých vedeckých pracovníkov, ktorí pôsobia na iných teologickych fakultách vrátane členov prekladateľskej komisie Ekumenického prekladu Písma Starej zmluvy, resp. pedagógov, ktorí sú už mimo akademického pôsobenia, potom nasledujú príspevky generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a vedenia Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského – jej dekana, prodekana pre študijné záležitosti a predsedu Akademického senátu; pokračujú štúdie bývalých aj súčasných doktorandov, resp. pedagógov a vedeckých pracovníkov na Katedre Starej zmluvy, na Katedre filozofie a religionistiky, na Katedre systematickej teológie, na Katedre cirkevných dejín a na Katedre praktickej teológie. Zborník uzatvárajú dva príspevky jeho zostavovateľov. Vzhľadom na veľkú hĺbku a rozsah teologickych myšlienok obsiahnutých v zborníku nie je možné predstaviť čitateľovi všetky príspevky, a preto v tejto recenzii uvediem náhľad len do niektorých z nich, a to tých, ktoré sa po obsahovej stránke týkajú práve Starej zmluvy.

Ak prvá spomedzi štúdií je uverejnená práca starozmluvného profesora J. A. Loadera z Evanjelickej teologickej fakulty vo Viedni pod názvom „Jonášovo poverenie“ (s. 11–22). Ide o veľmi podrobnú exegetickú štúdiu, ktorá porovnáva dva texty: Jon 1,1-3 a Jon 3,1-3a. Vzhľadom na povahu tejto štúdie sa pri jej plnom porozumení vyžaduje znalosť hebrejčiny.

Príspevok od ďalšieho starozmluvného profesora I. Karasszona z Teologickej reformovanej fakulty v Komárne „The book of Micah in the Making“ (s. 23–27) je ako jediný v celom zborníku napísaný v anglickom jazyku. Obsahuje náčrt dejín exegetických prác o Micheášovom spise, pričom, podľa názoru autora, staré diela nie sú zastaralé, ale majú svoju dôležitosť. K porozumeniu tejto štúdie sa opäť vyžaduje jazyková zdatnosť tak v anglickom, ako aj v hebrejskom jazyku.

V štúdii „Symbol raja ako vyjadrenie Božej destinácie stvorenstva“ (s. 28–35) je podľa profesora I. Kišša idea raja niečo, čo Boh sám ľudom vštepil hlboko do srdca – je teda časťou Božieho všeobecného zjavenia. Pretože túžba po raji je všeľudskou túžbou, môžeme mať odvahu pokladať ho za časť revelatio generalis. Je dôkazom toho, že popri revelatio specialis v Biblii Boh hovoril k ľudstvu aj cez revelatio generalis. Autor vo svojom príspevku zdôrazňuje potrebu rehabilitácie pojmu raja a tiež príbuzného pojmu kráľovstva Božieho v kérygme cirkvi.

Problematiku Prvého prikázania v Novej zmluve rozoberá J. Grešo v štúdii „Prvé prikázanie Dekalógu v Novej zmluve“ (s. 36–45). Autor sa okrem iného zameriava na vzájomnú súvislosť medzi Prvým prikázaním a Veľkým prikázaním. Poukazuje na dve koncepcie vzťahu človeka k Hospodinovi, ktoré patria k sebe a ktorými sú exkluzívna vernosť a totálna láska. Najlepším príkladom toho, ako treba rešpektovať Božiu autoritu, je Ježiš Kristus. V závere autor uvádza, že predložené myšlienky sú len „fragment celého obrazu toho, ako je myšlienkami Prvého prikázania a Veľkého prikázania preniknutá celá Nová zmluva“ (s. 44).

A. Tyrol sa rozhodol prispieť do zborníka exegetickým rozborom známeho a obľúbeného 23. žalmu (s. 46–55). Žalm môže popri obraze pastiera (v. 1-4) a hosťa (v. 5-6) obsahovať aj tretí obraz v prípade, že by sa bral do úvahy aj jeho eschatologický význam. Hlavná téma žalmu je vyjadrená v prvých dvoch slovách: „JHWH Roi’í“ (Pán je môj pastier). „Povolanie pastiera nie je len dojemným rámcom ozdobujúcim kolorit prostredia, ale nesie so sebou požiadavku plného nasadenia pastiera za ovce často s rizikom straty života. Pastier v tom prostredí požíval všeobecnú úctu, pretože sa musel vyznačovať statočnosťou a odvahou, ako aj láskou k zvieratám a starostlivosťou o ne. Je preto samozrejmé, že tento motív sa stal jedným z hlavných motívov v praktickom vyjadrení starostlivosti Boha o človeka a o vyvolený hebrejský ľud.“

Tému „Mojžišov stan mimo tábora (Ex 33,7-11)…“ (s. 82–92) vypracoval J. Jančovič. Ide o veľmi podrobnú exegetickú prácu, ktorej čítanie vyžaduje znalosť hebrejčiny. Vlastnému komentáru pasáže predchádza jej synchrónna a diachrónna analýza.

„Boh ako sila budúcnosti: Nádej vzkriesenia v kontexte so starozmluvnou eschatológiou a jeho význam pre teológiu W. Pannenberga“ – to je názov príspevku A. Barnauovej. Po vysvetlení pojmu eschatológia autorka prechádza k podrobnému opisu starozmluvnej eschatológie, pričom poukazuje na rozdiel medzi biblickou eschatológiou a budúcimi očakávaniami v iných sýrsko-palestínskych a mezopotámskych kultúrach. Zároveň sleduje rozvinutie eschatologických očakávaní v závislosti od dejinných udalostí, najmä v časoch perzskej nadvlády. V ďalších piatich častiach sa zaoberá myšlienkou vzkriesenia v Starej zmluve, starozmluvnou vierou vo vzkriesenie ako následkom zjavenia sa živého Boha, vzkriesením ako koncom dejín v teológii W. Pannenberga a významom starozmluvnej eschatológie pre pochopenie Ježišovho vzkriesenia u apoštola Pavla.

„Tému 11. kapitoly proroka Ozeáša a možný vplyv novoasýrskej prorockej literatúry na túto kapitolu“ (s. 134–143) spracovala E. Mažárová. Táto kapitola, ktorá je korunou celej knihy, sa označuje aj ako „Pieseň piesní o Božej láske“ alebo „evanjelium Starej zmluvy“. Autorka analyzuje rozličné motívy v Ozeášovom proroctve: predstavu Hospodina ako matky, motív kravy a jej mláďaťa, nárek ľudu, predstavu lásky, pohľad do minulosti, Baal-Peór, jarmo, Hospodina ako lekára, Božiu starostlivosť, Iz 12, Iz 31, Jer 31,15-22 a návrat z Egypta. Napriek tomu, že Oz 11 obsahuje mnohé témy, hlavnou témou spisu je láska – prorok uisťuje Boží ľud o Hospodinovej láske, ktorá je predstavená obrazom otca, čo miluje svojho syna, alebo obrazom ženy, ktorá sa stará o svoje dieťa.

Exegetickú analýzu 1Kr 17 a homiletické využitie tzv. Eliášovho cyklu v Prvej a Druhej knihe kráľov (1Kr 17 – 2Kr 2) rozoberá A. Lukačovská (s. 144–151). Zmienky o Eliášovi si všíma aj v Malachiášovom spise, v apokryfe Sírach a tiež v pseudoepigrafickej apokalyptickej literatúre. V Novej zmluve sa Eliáš spája s Mojžišom a Ježišom. Eliášovo meno, ktoré znamená „Hospodin je môj Boh“, odráža celoživotné snaženie proroka o to, aby Hospodin bol uznaný za pravého Boha v Izraeli. Autorka venuje pozornosť aj využitiu textov o Eliášovi v kázniach a tiež v širšom kontexte bohoslužobnej praxe Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Súčasná doktorandka na Katedre Starej zmluvy EBF UK K. Šoltésová v príspevku „Historický vývoj obetného kultu v Izraeli“ (s. 152–159) prináša prierez vývojom izraelského obetného kultu na pozadí jednotlivých historických období v dejinách Izraela, a to od najranejšieho obdobia – pri vstupe Izraelitov do Kanaánu až po obdobie Druhého chrámu – v ňom sa podrobne zameriava na problematiku Šalamúnovho chrámu, modlitby, piesne, pôstu a obete za hriech. Jej príspevok je veľmi detailne a precízne spracovaný, pričom autorka prichádza k záveru: „Aj napriek cudzím vplyvom, najmä z kanaánskeho prostredia, izraelský národ kráčal svojou vlastnou cestou kultického vývoja.“

Autorka S. Horňanová v štúdii „Odhaľovanie Božích tajomstiev v židovskej apokalyptickej tradícii“ (s. 198–203) po vymedzení obdobia literárnej pseudoepigrafickej tvorby a po charakteristike apokalýps z hľadiska literárnej formy sa venuje odhaľovaniu Božích tajomstiev v apokalypsách a v iných im príbuzných literárnych formách v Kumráne (pešere) a v Novej zmluve. Tento príspevok kladie veľké nároky na čitateľovu znalosť Biblie a teologické vedomosti, pretože je písaný jazykom na vysokej intelektuálnej úrovni. Štúdia sa končí výkladom Iz 52,14b v apokalyptickom kontexte.

Zborník uzatvára „Alfabetický hymnus v Nah 1“. Autor D. Benka sa v ňom detailne zamýšľa nad 1. kapitolou v knihe Náhum, ktorej teologickým zámerom je utvrdiť Boží ľud, že Hospodin je Pánom aj nad dejinami. Autor si kladie za cieľ: „poukázať na úzke prelínanie formy a obsahu, pretože aj forma nesie a môže niesť určité posolstvo, vychádza z určitého pozadia a navyše nemusí byť len dokladom kreativity jej tvorcu alebo zostavovateľa, ale môže a má stimulovať schopnosti a kreativitu (a neraz i fantáziu) tých, ktorí ju skúmajú.“ (s. 212) Pre dôkladne porozumenie tohto príspevku je potrebná znalosť pôvodného hebrejského jazyka.

Zborník Chokma vrelo odporúčam najmä teológom, kňazom, katechétom a všetkým, ktorí sa usilujú vyučovať izraelskú chokmu iných s cieľom, aby Božia múdrosť prežarovala ich každodenný život. Pri získavaní chokmy môže človek nadobudnúť pohľad na život ako taký, ktorý ho privádza bližšie k Tomu, ktorý je pôvodcom a darcom múdrosti. Napriek istej náročnosti, ktorá sprevádza pochopenie niektorých príspevkov, a to najmä exegetických a teologických štúdií z oblasti Starej zmluvy, môže byť tento zborník vhodnou pomôckou pre tých, ktorí chcú úspešne zvládnuť svoj život v duchu izraelskej chokmy.