Umenie ako dialóg

Autor: Mária Calpašová - Číslo: 2010/4 (Dialog)

Výňatky z disertační práce Fenomén komunikácie v náuke Jána Pavla II., obhájené v roce 2007 na Katolické univerzitě v Lublinu.

Magistérium v Communio et progressio, čl. 11, definuje komunikáciu ako „dar seba v láske“, ktorý sa najdokonalejšie prejavil vo Vtelení Syna. Pôvod a vzor komunikácie ako sebazdeľovania je v sebazdeľovaní Boha, v živote Najsvätejšej Trojice. Trinitárny vzorec komunikovania podmieňuje a ukazuje spôsob komunikovania vo svete človeka. Umenie ako zdeľovanie umelcovho Ja prostredníctvom umeleckého diela druhému Ty sa stáva dialógom. Umením tvorca „dáva seba v láske“, komunikuje s okolitým svetom.

Proces komunikácie, dialóg, spôsob a použité prostriedky pri komunikácii, reč, jazyk, slovo, symbol, úzko súvisia s kultúrou, ba je možné povedať, že sú konštruktívnymi prvkami kultúry. Jav kultúry je možné definovať ako zdeľovanie, komunikáciu. Predovšetkým preto, že v kultúre osobnosť presahuje vlastné medze, ľudská skutočnosť sa neprekonáva niečím neosobným, ale transcendenciou, takže kultúra jedinečne predstavuje skutočnosť komunikácie.

V dialógu hovoriaci a poslucháč vzájomne dosvedčujú nárok veci, ktorá každého z nich pozýva k odpovedi. Dialóg medzi ľuďmi je určený na to, aby sa umožnil ten dialóg so skutočnosťou a jej nárokom, ktorý sa nazýva skúsenosť. Slovu, zdeľovaniu druhého je možné rozumieť len vtedy, keď je človek vystavený nároku skutočnosti, ktorú dosvedčuje.

V situáciách väčšieho oddelenia sa kultúry od Cirkvi predstavuje umenie naďalej určitý most k náboženskej skúsenosti. Umenie je svojou prirodzenosťou určitou výzvou k tajomstvu. Dokonca aj vtedy, keď preniká do najtemnejších hĺbok duše alebo do najotrasnejších stránok zla, sa stáva umelec v určitom zmysle hlasom všeobecného očakávania spásy. To je dôvodom, prečo Cirkev trvá na dialógu s umením a želá si, aby došlo k novému dialógu s umelcami.

V dobe kultúry a civilizácie obrazu stojí teológia pred výzvou komunikovať pravdu nielen pomocou slova, ale v relatívne väčšom stupni prostredníctvom obrazu a zvlášť ikony, keďže sacrum je imanentným spôsobom prítomné v každom umení.

Všetky životné skúsenosti, ktoré sú vyjadrené v umeleckom diele, ako je smútok, nárek, žaloba, strach, nádej, dôvera, radosť, vďačnosť, teda vlastne celý život, sa odzrkadľuje na skutočnosti, akým spôsobom sa vyvíja dialóg s Bohom.

Literatúra, hudba, maliarstvo, sochárstvo či architektúra sú formy, ktoré pomáhajú ľuďom vnímať svet ducha, svet neviditeľných vecí, svet Boha, a privádzať ich k úžasu, a takým spôsobom rozvíjať dialóg človeka s Bohom.