Pokoncilný vývoj katolíckej cirkvi v západnej Európe

Autor: Štefan Mordel - Číslo: 2010/2 (Ekumena)

Cirkev akoby vstupovala do arény moderného sveta, kde je toľko protichodných záujmov, kde je toľko protirečivých názorov a postojov, kde sa zvádza často tak neľútostný boj o zachovanie alebo získanie výhodných pozícií, ale zároveň aj bojiskom, kde sa ľudstvo usiluje o vnútornú vyváženosť, mier a pokoj. Cirkev tu vstupuje do tejto arény so svojim programom lásky a posolstvom pokoja, ktorý je na nej budovaný. Otvára sa svetu a chce s ním viesť dialóg. S týmto svetom je nerozlučne späté aj náboženstvo, ktoré sa v priebehu dejín vyprofilovalo do rôznych podôb.

Na Tridentskom koncile sa Cirkev vymedzila dôsledne voči bludným náukám a presne definovala, čo treba veriť a čo treba zamietnuť. Na tomto poslednom koncile sa Cirkev usiluje vidieť predovšetkým to pozitívne, to čo spája a buduje spoločenstvo, hľadá spoločný základ prijateľný pre všetkých, na ktorom sa môže budovať jednota.

Koncil naznačil nové cesty budovania bratského spoločenstva medzi ľuďmi na základe vzájomnej úcty a rešpektu.

Výňatky z delší statě.