Róbert Lapko, FULTON J. SHEEN – LIFE IS WORTH LIVING

Autor: Imrich Gazda - Číslo: 2009/4 (Recenze)

Róbert Lapko, FULTON J. SHEEN – LIFE IS WORTH LIVING. Analýza televízneho náboženského programu z obsahového a formálneho hľadiska. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2008, 119 str., ISBN 978-80-7195-027-1.

Médiá majú na ľudskú spoločnosť a jej kľúčové súčasti (rodina, národ, cirkev) desocializačný vplyv. K tejto téze, výdatne sa objavujúcej v dielach domácich, ale aj zahraničných autorov,¹ inklinuje aj Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky v dokumente Etika a internet (2002).² Podľa pápeža Jána Pavla II. sú médiá nositeľmi desocializácie z dôvodu šírenia postmodernej relativistickej kultúry, ktorá spochybňuje existenciu absolútnej pravdy³ a v dôsledku toho aj odôvodnenosť hodnôt, ako sú nedotknuteľnosť ľudského života, viera, rodina, obetavosť, solidarita...

Na druhej strane Katolícka cirkev vo svojich dokumentoch týkajúcich sa médií a nových informačných technológií zdôrazňuje, že médiá môžu slúžiť aj presne opačnému cieľu – vytváraniu spoločenstva a jeho upevňovaniu. Na toto ich poslanie poukazuje aj termín spoločenské komunikačné prostriedky (instrumenta communicationis socialis), ktorý napriek tomu, že nebol všeobecne prijatý v mediálnych vedách, Cirkev používa vo všetkých svojich dokumentoch na označenie médií. Robí tak z jednoduchého, ale závažného dôvodu: na rozdiel od termínu prostriedky masovej komunikácie alebo jednoducho masmédiá poukazuje termín spoločenské komunikačné prostriedky nielen na škálu pôsobenia médií, ale aj na ich cieľ – vytváranie spoločenstva prostredníctvom komunikácie.⁴ Tieto, zdanlivo kontradiktívne, úvahy nás privádzajú ku konštatovaniu, ktoré sa objavilo už v dekréte II. vatikánskeho koncilu Inter mirifica (1963): „Matka Cirkev si je vedomá, že správne používanie týchto prostriedkov preukazuje významné a nemalé služby ľudstvu, čo sa týka duševného osvieženia a vzdelávania, ako aj na poli šírenia a upevňovania kráľovstva Božieho. Ale vie aj to, že ľudia ich môžu používať i proti plánom božského Stvoriteľa na svoju vlastnú ujmu“ (čl. 2). Médiá nenesú v sebe potenciál dobra alebo zla. Nástroj budovania alebo rúcania z neho robí ich užívateľ.

Dielo slovenského teológa Róberta Lapka Fulton J. Sheen – Life is Worth Living s podtitulom Analýza televízneho náboženského programu z obsahového a formálneho hľadiska predkladá konkrétny dôkaz účinného využitia moderného média pre šírenie hodnôt podporujúcich vytváranie spoločenstva založeného na ľudskej dôstojnosti. Analýza úspešného televízneho programu známeho amerického biskupa vyúsťuje do ideového náčrtu podobného programu uplatniteľného v slovenskom náboženskom a mediálnom prostredí. Prínos Lapkovho diela podčiarkuje skutočnosť, že v slovenskom, ale aj českom prostredí absentujú diela zaoberajúce sa touto poprednou osobnosťou amerického povojnového katolicizmu.

Biskup Fulton J. Sheen (1895 – 1979) býva označovaný za prvého elektronického kazateľa. Podľa Lapka sa pre Američanov stal „popkultúrnou ikonou, akýmsi prototypom pre ekumenický typ náboženstva“. Jeho postava sa v amerických médiách objavuje v čase otvorenom náboženskému posolstvu. V povojnovom období americká katolícka cirkev vystupuje z uzatvoreného prostredia európskych prisťahovalcov, z kultúrneho geta, a vstupuje do dialógu s americkou spoločnosťou. Zaujímavosťou je Lapkov akcent na dôležitú úlohu médií, ktorú zohrali pri spoločenskom akceptovaní katolicizmu. „Počas tohto obdobia Hollywood produkuje filmy ako Going My Way a The Bell’s of St. Mary’s. F. J. Sheen kraľuje ako jedna z najžiarivejších televíznych hviezd päťdesiatych rokov, Seven Storey Mountain Thomasa Mertona dosiahol bestsellerovú priečku.“

Program Life is Worth Living, ktorý mal premiéru 12. februára 1952, patril nielen k najsledovanejším (vrchol dosiahol v roku 1955, keď si ho večer zapínalo 30 miliónov divákov), ale aj najoceňovanejším (v roku 1952 dostal cenu Emmy Award a stal sa prvým programom náboženského charakteru, ktorý bol financovaný komerčným sponzorom). Postupne sa odvysielalo 129 epizód. „Program chcel byť nápomocný pri hľadaní zmyslu a cieľa života, aby nebol monotónny. Týmto zmyslom je denné približovanie sa k Bohu, ktorý je plnosťou života, lebo to pomáha človeku uvedomiť si, že sa oplatí žiť,“ charakterizuje Lapko Sheenov program a následne v krátkosti predstavuje jeho jednotlivé diely. V druhej kapitole je tento rozsiahly záber vystriedaný identifikáciou a analýzou tém, ktoré boli výrazne identifikovateľné v tomto programe. Podľa Lapka je ich sedem: hodnota ľudskej osoby, antikomunizmus (až 32 epizód sa dotýkalo témy komunizmu), amerikanizmus, patriotizmus, hodnota vzdelania, hodnota štedrosti a pozornosti, náboženstvo a Mária. Napriek tomu, že biskup Sheen bol silným antikomunistom a americkým patriotom, pestoval si silnú úctu a dôveru k Rusku. Veril, že po vyslobodení z jarma komunizmu sa stane náboženským vodcom sveta.

V druhej časti knihy analýzu programu strieda analýza biskupa Sheena ako komunikátora. „Široký intelektuálny kontext mu dovoľoval nasledovať v hĺbke komunikácie svojho obdivovaného G. K. Chestertona, ktorý nepoužil nijaké slovo zbytočne a vyhýbal sa každej banálnosti.“ Autor postupne analyzuje jeho komunikačné prostriedky, zvukovú stránku komunikačného prejavu, neverbálnu komunikáciu a mimokomunikačné okolnosti. Lapka zvlášť upútal Sheenov pohľad. „Oči biskupa Sheena sú kľúčom na jeho predstavenie. Málokedy sa pozeral na divákov v štúdiu. Jeho pohľad bol vždy upriamený do kamery. Udržiava si ním kontakt s divákmi pri televíznych obrazovkách. Time opísal jeho oči ako,jedny z najneobyčajnejších očí v Amerike‘.“

Záver knihy patrí ideovému náčrtu náboženského programu na Slovensku. Autor vychádza zo skutočnosti, že na rozdiel od Ameriky 50. a 60. rokov západný svet dnes zažíva úplne novú situáciu. „Nemožno tu už automaticky predpokladať vieru. Väčšina ľudí v Európe už nie sú ohlasujúci kresťania. Ateizmus narastá. Náboženstvo je tlačené do kúta sekulárnej spoločnosti, vlády robia politiku založenú na čisto sekulárnej etike, kde sú veci morálky a pravdy determinované hlasom väčšiny a lobistických skupín, v ktorých Boh a kresťanské princípy nehrajú nijakú úlohu.“ Nová situácia je výzvou pre nový spôsob komunikácie. Inkulturácia náboženstva a jeho tlmočenia postmodernej spoločnosti je nevyhnutná. Rovnako ako bola nevyhnutná v každej novej historickej situácii. Biskupa Sheena nie je možné kopírovať, ale je vhodné nechať sa ním a jeho programom inšpirovať. Program by mal podľa Lapka byť akousi „intelektuálnou charitou“ (Benedikt XVI.) ponúkajúcou témy ako prelínanie Cirkvi a spoločnosti, židovsko-kresťanský pôdorys etiky, analyzovanie javov a udalostí 21. storočia, rodinný život. „Cieľovou skupinou programu by mali byť rôzne premýšľajúci ľudia, ktorí nie sú povrchní, nejde im o množstvo informácií, ale o nachádzanie odpovedí na niektoré problémy a objavovanie podnetov, ktoré kultivujú život. Malo by ísť o živé vysielanie verejnoprávnej Slovenskej televízie, na ktorom by sa mohli zúčastniť aj diváci v hľadisku, nie iba pred televíznou obrazovkou.“ V záverečnej časti knihy, ktorá je nielen rozsahom, ale aj obsahovo a kvalitatívne najmenej rozpracovaná, je cítiť, že autor je predovšetkým teológom, nie novinárom.

Kniha Róberta Lapka je však napriek tomuto zaujímavým a vítaným počinom. Nielen kvôli reflektovaniu významnej, no v našom priestore stále málo prebádanej osobnosti a jej diela, ale aj kvôli vedeckej poctivosti tejto analýzy. Lapkovými rukami počas jeho študijného pobytu v USA prešlo nielen všetkých päť sérií programu Life is Worth Living a doteraz vydané monografie o F. J. Sheenovi, ale aj dizertačné práce dotýkajúce sa predmetnej témy.