Marian Kuna (ed.): Slovensko, materializmus a desocializácia

Autor: Imrich Gazda - Číslo: 2007/2 (Recenze)

Marian Kuna (ed.), SLOVENSKO, MATERIALIZMUS A DESOCIALIZÁCIA. Katolícka univerzita v Ružomberku, 2006, 276 str., ISBN 80-8084-111-X.

Kniha zahŕňa esej britského katolíckeho intelektuála Matthewa Fforda a dvadsaťjeden komentárov k nej s predslovom kardinála Jozefa Tomka a úvodnou štúdiou editora Mariana Kunu. Je povšimnutiahodným počinom nielen kvôli svojim myšlienkam, ale aj netradičnému, no príťažlivému spôsobu vzniku.

Matthew Fforde, vyučujúci dejiny anglickej kultúry na Rímskej katolíckej univerzite Libera Universitŕ Maria SS. Assunta (LUMSA), je autorom viacerých prestížnych publikácií a dopisovateľom vatikánskeho periodika L´Osservatore romano. Za dielo Desocializzazione. La crisi della post-modernitŕ (Desocializácia. Kríza postmoderny) získal minulý rok poprednú taliansku medzinárodnú cenu Capri, ktorá bola dvakrát udelená aj kardinálovi Josephovi Ratzingerovi.

V roku 2004 profesor Fforde predniesol v Ružomberku prednášku na tému „Západný materializmus a vyvážanie desocializácie“. „Jeho prednáška vyvolala zaujímavú intelektuálnu diskusiu, ktorá inšpirovala myšlienku vydať knihu, v ktorej by Ffordove tézy boli vsadené do kritického dialógu s názormi niektorých slovenských intelektuálov, líšiacich sa nielen svojím profesijným zameraním, vekom, ale aj rôznym stupňom kresťanskej orientácie i názormi na správnosť a celkovú presvedčivosť jeho tvrdení,“ ozrejmuje pozadie zrodu knihy v úvodnej štúdii jej editor Marian Kuna.

Na Ffordovu esej reagujú komentátori predovšetkým z prostredia Katolíckej univerzity v Ružomberku, ale aj z Univerzity Komenského, Trnavskej univerzity a Medzinárodnej filozofickej akadémie Lichtenštajnského veľkovojvodstva, zastupujúci oblasti filozofie, katolíckej teológie, histórie, anglistiky, sociológie, žurnalistiky, psychológie, literatúry či fyziky.

Profesor Fforde vychádza zo základnej tézy, že „Slovensko bude musieť po devastujúcich účinkoch komunizmu čeliť ďalšej výzve pre svoje kresťanstvo a pospolitý život“. Touto výzvou je desocializácia, ktorú bude do krajín strednej (a východnej) Európy vyvážať západný materializmus. On je spolu s antikresťanskými pohľadmi na človeka dôvodom súčasnej straty väzieb a rozpadu spoločenstva. Táto „materialistická,matrica´“ je „diametrálne protikladná voči kresťanskému chápaniu človeka“. Fforde aj pomocou štatistických ukazovateľov poukazuje na prejavy desocializácie vo svojej rodnej krajine, ktorá mu slúži ako „prípadová štúdia — autentické laboratórium postmoderny na Západe“. Konkrétny príklad: „(...) v tridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia sa inštitúcia manželstva tešila vo Veľkej Británii bezprecedentnej stabilite. V súčasnosti však vo Veľkej Británii končí každé tretie manželstvo rozvodom.“ Nejde však len o rodinu, ale aj o úpadok politickej a asociatívnej angažovanosti, nárast zločinnosti či vzrast nedôvery medzi ľuďmi.

Otázka vyplývajúca z týchto skutočností podľa Fforda znie: „Čo nahradilo kresťanské chápanie človeka v jadre britskej kultúry“? Sám si aj odpovedá: chybné antropológie, medzi ktoré zaradzuje humanizmus, racionalizmus, rightizmus, societalizmus, ekonomizmus, powerizmus, animalizmus, sexualizmus, fyziologizmus, feelingizmus, psychizmus.

Fforde svoje poznanie uzatvára konštatovaním, že desocializácia je pohybom smerom k ničote. Slovensko má však silnú zbraň, pomocou ktorej môže zabrániť exportu desocializácie zo Západu do svojej krajiny — kresťanskú kultúru.

Renomovaný katolícky intelektuál svojou esejou ponúkol slovenským komentátorom zaujímavý materiál, ktorý uznanlivo ocenil aj kardinál Tomko. Autorita autora i samotného textu mohli komentátorov viesť k pokušeniu vo svojich reakciách len uznanlivo pritakávať, obdivovať a súhlasiť. Považujem za oceniteľné, že mnohí sa nenechali zlákať ísť touto pohodlnou cestou a k Ffordovým tézam zaujali kritické stanovisko, či už súhlasné alebo nesúhlasné. Ich príspevky sú zoradené do troch blokov: v prvom sú komentáre viac alebo menej nesúhlasiace s Ffordovými tézami, druhú časť tvoria články zamerané na skúmanie predpokladov, ktoré Fforde spája so Slovenskom ako relatívne nedesocializovanou spoločnosťou, a posledná časť pozostáva z príspevkov autorov, ktorí priamo nereagujú na Ffordove myšlienky, ale tie im slúžia ako odrazový mostík pre rozvíjanie vlastných úvah.

Viacerí autori (Moďoroši, Hrkút, Fula) sa na rozdiel od Fforda domnievajú, že desocializácia nie je len na ceste, ale je už reálne na Slovensku prítomná. Medzi viacerými (Volek, Kečka) prevláda zhoda aj v tom, že kresťanská kultúra nemôže byť až takou silnou hrádzou voči desocializácii ako sa domnieva Fforde, nakoľko slovenské kresťanstvo je v mnohých ohľadoch viac povrchné ako autentické. Práve dlhoročná nesprávna aplikácia a zneužívanie kresťanských hodnôt je podľa anglistky Janky Kaščákovej príčinou situácie, v ktorej sa nachádza západná civilizácia, a spolu s ňou aj Slovensko. Nejde teda o žiadne sprisahanie proti kresťanstvu a jeho učeniu.

Podľa teológa Romana Kečku sa desocializácia (ktorá je podľa Šústa a Sitára skôr rodnou sestrou a nie dcérou materializmu, ako tvrdí Fforde) nemôže na Slovensku uplatniť v rovnakej podobe ako na Západe, keďže tu chýba „podstatný faktor desocializácie, ktorým je urbanizácia od town k city a megapolis. (...) Zdá sa teda, že možno očakávať skôr gýčovitú napodobeninu ‚materialistickej matrice‘ vo formálno-kresťanskej krajine než masovo-zničujúcu materialistickú a antikresťanskú desocializáciu“. Ffordovi vyčíta aj to, že „nehovorí o žiadnej možnosti demontáže tejto matrice súčasnej Británie, a tak jeho text zanecháva pocit, že z celej mizérie niet východiska ani úniku“. Pre úplnosť však treba dodať, že na jednom mieste Fforde hovorí, aj keď veľmi všeobecne, o spôsobe, ako desocializácii predchádzať: osobným a kultúrnym presadzovaním dobrobytu duše. Niekoľko konkrétnejších riešení reagujúcich na krízu západnej spoločnosti ponúka vo svojom komentári teológ Milan Fula. Sú nimi návrat k relacionálnej antropológii, obnoviť dôveru v rodinu a jej sociálny význam, výchova k dobrému životu, teda k morálnym a intelektuálnym čnostiam, a znovuobjavenie hrdinského humanizmu.

Apropo humanizmus. Jeho zaradenie medzi chybné antropológie kritizuje matematik Ladislav Kvasz. Na základe tohto kroku obviňuje Fforda z ideologizovania. „Humanizmus v 14. storočí štartovali veriaci ľudia, a taký Petrarca či Erazmus by určite s uvedenou definíciou humanizmu nesúhlasili. (...) Záplava slov ako rightizmus, societalizmus, powerizmus, animalizmus — a človek hneď vie, ktorá bije. Namiesto analytických pojmov s viac-menej presnými definíciami a viac-menej jasnými hranicami tu nastupujú nálepky bez primeraného pokusu o ich vymedzenie a ohraničenie.“

Kečka s Kvaszom poukazujú aj na fakt, že Fforde na viacerých miestach vychádza z diel francúzskeho neotomistu Jacquesa Maritaina, pričom Kvasz považuje „za nešťastné vykladať problémy jednej spoločnosti filozofiou, ktorá sa zrodila v inej“.

Profesor Jozef Ďurček, bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorému je kniha venovaná, vo svojom komentári nadväzuje na Ffordovu kritiku západného materializmu poukázaním na to, že z rovnakých základov vychádza aj materializmus východný. „Oba prúdy sa snažili využiť materialistické sklony človeka, sľubujúc rast blahobytu, ktorý možno dosiahnuť pomocou nimi navrhnutých metód. (...) Potreby ľudského ducha mali byť uspokojované len natoľko, nakoľko pomáhajú zvýšiť výkonnosť človeka.“ Týmto regulovaným napĺňaním duchovných potrieb človeka bolo duchovno v človeku de facto priamo likvidované. Domnievam sa, že keďže materializmus dokáže uspokojiť aspoň materiálne potreby (väčšiny) ľudí, bude ťažšie odstrániteľný ako socializmus, ktorý nedokázal ani to.

„(...) jakýkoli seriózní pokus o postižení negativních vývojových trendů dnešních západních společností je počin velmi záslužný“ (Cajthaml). Treba oceniť záujem profesora Fforda o stav západnej spoločnosti i o budúcnosť Slovenska, a slovenských komentátorov za to, že Ffordov podnet v nich vyvolal intelektuálne tvorivú reakciu.