Situácia našej cirkvi

Autor: Anonym - Číslo: 2007/1 (Lexikon)

TT 10 (1984)

[...] Teda každá naša ľudská situácia je:

— výsledkom určitej súčinnosti prírodných, historických a spoločenských síl a zákonitostí, ktoré nás určujú zvonku;

— naším osobným zápasom a osobnou drámou, je naším výtvorom, za ktorý sme zodpovední;

— láskavým darom Božím: v každej situácii je pre nás prítomný a činný Boh; v každej k nám môže prehovoriť a darovať sa nám, z každej nás priťahuje k sebe.

Preto zamyslieť sa nad situáciou značí sústredene načúvať a zachytávať v nej hlas Boží; pochopiť situáciu značí prijať dar Boží.

Aj cirkev ako každá stvorená skutočnosť má svoju „situáciu“; má svoje presne určené miesto v Bohu a jeho večných plánoch, má svoje miesto v Ježišovi Kristovi a dejinách spásy, má svoj vlastný systém súvislostí a závislostí, ktoré ju určujú, stvárňujú, vytvárajú jej profil, stavajú ju neustále pred nové rozhodnutia, má svoje miesto v dejinách sveta i v našom osobnom živote.

Základná situácia cirkvi je v Bohu: cirkev je uložená a spočíva v Bohu, a to nielen v jeho „rukách“ ako jedno zo stvorených diel jeho múdrosti, ale je vložená do samotného vnútorného života Božieho, ako tajomstvo Božie. Cirkev je dielom Otca skrze Syna v Duchu svätom, vychádza z trojičného tajomstva Božieho ako tajomstvo našej spásy. „Všeobecná cirkev sa javí ako ľud zjednotený v jednote Otca i Syna i Ducha svätého,“ hovorí táto cirkev sama o sebe na II. vatikánskom koncile, opakujúc slová sv. Cypriána a sv. Augustína.

Táto základná situácia sa uplatňuje v každej jednotlivej historickej či miestnej situácii. Každá konkrétna situácia cirkvi na tomto mieste a v tejto chvíli je v prvom rade tajomstvom Božím. Nech je už zapríčinená, spôsobená, privedená, využitá či zneužitá s akýmikoľvek zásahmi, vždy v sebe nosí na prvom mieste tajomstvo Božie na našu spásu. Práve táto konkrétna situácia cirkvi je pre každého z nás miestom stretnutia s Bohom, rozhovoru s ním. Je tajomstvom milostivej prítomnosti Boha, príchodom jeho kráľovstva. Je miestom a chvíľkou, kedy prechádza pri mne Pán, je skutočným prechodom Pánovým.

Preto pred každou, aj tou najtragickejšou situáciou cirkvi sa musíme ponajprv s najväčšou úctou skloniť, uctiť si v nej tajomstvo Božie, ktoré k nám v nej prichádza, ktoré je v nej prítomné pre nás, pre našu spásu.

Teda pri úvahách o situácii našej cirkvi treba sa zahľadieť na tento bod: nakoľko si uvedomujeme tajomstvo Božie v sebe. Isteže samotného tajomstva cirkvi sa nemôžeme zmocniť, nemôžeme ho zachytiť priamym pozorovaním a analýzou, veď ono sa sprítomňuje v najhlbších hĺbkach ľudského srdca v milostivom stretnutí človeka s Bohom, v Ježišovi Kristovi. Predsa však táto prítomnosť tajomstva odráža sa vo vedomí cirkvi, v jej teologickom uvažovaní, v liturgických a katechetických formách, v celej šírke jej viditeľného prejavu. A tak možno posudzovať situáciu cirkvi podľa toho, nakoľko je v jej údoch živý zmysel pre tajomstvo Božie, nakoľko si uvedomujeme prítomnosť spásneho tajomstva Božieho aj v tejto svojej konkrétnej situácii. Ani jednotlivé konkrétne situácie miestnej cirkvi nemožno redukovať len na vnútrosvetské konštelácie a zákonitosti, aj v nich je prítomné a účinné v prvom rade spásne tajomstvo Božie.

Z toho možno vyvodiť zásadu pre hodnotenie situácie: tie obdobia v dejinách cirkvi alebo tie miestne komunity, v ktorých si veriaci hlboko uvedomujú a prežívajú cirkev ako tajomstvo, sú obdobiami a miestami rozkvetu, to je prvoradá pozitívna charakteristika situácie cirkvi. A naopak, keď zmysel pre tajomstvo a jeho uvedomenie pod vplyvom racionalistických tendencií alebo zvykovosti nie je už dosť výrazný v živote a zmýšľaní údov v cirkvi (v teológii, katechéze, v chápaní a stvárnení liturgie, v spravovaní cirkvi v určitom období a na určitom mieste), možno to chápať ako príznak nepriaznivej situácie cirkvi, ako charakteristiku úpadkového obdobia.