Vojtech Nepšinský: Eucharistická úcta mimo sv. omše

Autor: Marcel Puvák - Číslo: 2006/4 (Recenze)

Vojtech Nepšinský, EUCHARISTICKÁ ÚCTA MIMO SV. OMŠE. Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, Badín 2005, 212 str., ISBN 80-88937-19-1.

V edícii Studia Theologica Neosoliensia vyšla na konci Roku Eucharistie monografia Vojtecha Nepšinského, známeho na Slovensku svojou angažovanosťou na poli liturgickej vedy, ktorú rovnako prednáša na Teologickom inštitúte UK v Banskej Bystrici-Badíne. Letmý pohľad na koncepciu knihy, rozdelenej do šiestich kapitol, vzbudzuje v čitateľovi nádej, že uvedená práca odborným prístupom venuje pozornosť vysoko aktuálnemu a na Slovensku doposiaľ systematicky rozhodne neprebádanému argumentu.

Šesť kapitol a päť rôznych tém, pričom posledná — medzinárodné eucharistické kongresy — sa v proporcii k ostatným javí ako ťažisko celej publikácie, je podľa môjho názoru nie práve najšťastnejšou voľbou, pretože oberá o možnosť dôkladného prehĺbenia jednotlivých argumentov, čím dielo trochu stráca na odbornosti metodologického prístupu, aký by sa od autora očakával. Pravdou však zostáva i fakt, že kniha je predkladaná ako vysokoškolské skriptum, a s týmto cieľom je jej obsahová náplň uspokojujúca.

V. Nepšinský vovádza čitateľa do problematiky stručnou syntézou opodstatnenia úcty k sviatosti Eucharistie. Berie ohľad na dokumenty magistéria, podľa ktorých je Kristus vo svojej Cirkvi prítomný viacerými spôsobmi, avšak zvláštnym spôsobom v tajomstve Oltárnej sviatosti. Pre kresťanov z Kristovej trvalej prítomnosti vo sviatosti lásky pramení povinnosť patričnej úcty aj mimo sv. omše, a to podľa spôsobov a inštrukcii stanovených kompetentnou cirkevnou autoritou.

V nasledujúcich kapitolách autor prehlbuje štvorakú úctu, aká sa vzdáva Eucharistii: adorácia — modlitba pred Eucharistiou, vyloženie Oltárnej sviatosti, eucharistické procesie, eucharirstické kongresy. Prínosom je krátky historický prehľad, ktorý sa však neodvoláva na pôvodné pramene, ale na primárnu a sekundárnu literatúru. Za pozornosť stojí tiež analýza inštrukcie Eucharisticum Mysterium v jej praktickom prevedení pri liturgii v našich farnostiach.

Kapitola venovaná eucharistickým procesiam predstavuje stručný historický pôvod jednotlivých procesii, popisuje detailne ich priebeh a v závere sa autor snaží poukázať na ich trojaký cieľ: ďakovanie Bohu za dar Oltárnej sviatosti, prosba za rozličné potreby veriacich a sveta, verejné vyjadrenie katolíckej viery v prítomnosť Krista v Eucharistii.

S ohľadom na geografický pôvod knihy treba pozitívne hodnotiť aj podkapitolu zaoberajúcu sa teoforickou procesiou na oslavu vzkrieseného Pána na záver veľkonočnej vigílie, ktorá sa koná „na základe dávnej tradície“ ako „špecifikum našich krajov“. Osobne by som v tejto súvislosti od autora uvítal aspoň základné údaje o pôvode tejto procesie, avšak verím, že vďaka stále viac otvoreným horizontom liturgickej vedy sa skôr či neskôr naskytne pre to príležitosť.

Kvantitatívne i po stránke odborného prínosu je najplodnejšia piata časť, pojednávajúca o eucharistických kongresoch. Autorovi nemožno poprieť uznanie za vyčerpávajúci historický aspekt argumentu a tiež za popis priebehu slávení všetkých doterajších 48 kongresov. Dopĺňa ich o informácie týkajúce sa histórie jednotlivých miest konania. Vďaka dostupnosti materiálov sa najobšírnejšie venuje kongresom organizovaným po druhej svetovej vojne, kde prináša ich podrobný program, ústredné myšlienky z homílií, ale tiež počty delegácií a účastníkov.

Posledné pozitívum monografie možno vidieť v autorovom pokuse o náčrt teológie medzinárodných eucharistických kongresov. Vysvetľuje, že prvoradým a najdôležitejším cieľom a zámerom každého kongresu je vzdávanie úcty Kristovi, prítomnému v Eucharistii. Zároveň je to spôsob, akým možno plnšie poznávať toto veľké tajomstvo. Zhromaždený Boží ľud na čele so svojimi pastiermi odhaľuje lásku Krista a prijíma pozvanie o ňom svedčiť medzi ľuďmi. Tretím aspektom teológie kongresov je ich schopnosť byť účinným prostriedkom evanjelizácie, ktorá je s Eucharistiou nerozlučiteľne spojená: „Medzinárodné eucharistické kongresy akoby vracali ľuďom Krista do sŕdc, poskytujú pri zjednocovaní rozličných kultúr v prítomnosti Krista osobitný zdroj kresťanskej kultúry. Inkulturujú evanjelium a evanjelizujú kultúru.“

S úctou, ktorú prechovávam k autorovi, sa domnievam, že kniha nie je veľkým prínosom pre liturgickú vedu, práve kvôli nedostatočnému počtu prameňov, ako i pre úplnú nevyčerpanosť argumentu. V kontexte publikovanej liturgickej literatúry na Slovensku ju ale hodnotím veľmi pozitívne a doporučujem ju i českým čitateľom.