Milan Fula: Antropológia ženy a náuka Jána Pavla II.
Autor: Petra Lajčiaková - Číslo: 2006/1 (Recenze)
Milan Fula, Antropológia ženy a náuka Jána Pavla II. Vydavateľstvo Don Bosco, Bratislava 2004, 286 str., ISBN 80-8074-016-X.
Nadšenie Jána Pavla II. voči žene, odzrkadľujúce sa v jeho antropologickej náuke, inšpirovalo autora ThDr. Ing. Milana Fulu, PhD., k jedinečnému dielu, ktoré ponúka riešenie ženskej otázky, v súčasnosti tak veľmi aktuálnej a zároveň extrémne citlivej, a to v základnej filozofickej otázke o človeku, v antropológii. Platformu diela predstavuje autorom dokumentované presvedčenie o centrálnosti a mimoriadnom význame reflexie o človeku vo filozofickom myslení K. Wojtyłu a magistériu Jána Pavla II.
Práca pozostáva z dvoch hlavných častí – v prvej je objasnená pozícia ženy v dejinách západného myslenia v kontexte jej reálnej spoločenskej situácie a druhá, centrálna časť práce sa zameriava práve na konzistentný príspevok Jána Pavla II. k antropológii ženy. Vďaka otvoreniu širokého spektra nových perspektív sa stáva odpoveďou na nezodpovedané interogatívy, apórie a unilaterálne koncepcie západného, prevažne androcentrického a mizogýnneho myslenia. So skutočným prekvapením zisťujeme aj prostredníctvom tohto diela, aké centrálne miesto zastáva téma ženy v magistériu Jána Pavla II., akým rozsiahlym spôsobom sa jej venoval v oficiálnych dokumentoch, príhovoroch i katechézach. Dominantnosť ženskej otázky zdôrazňuje nielen pre samotné ženy, ale aj pre mužov i osudy Cirkvi i celého ľudstva. Je totiž presvedčený, že len na základe antropológie „jednoty dvoch“ možno autenticky zodpovedať feminizmom nastolenú otázku ženy a jej práv.
Na antropologickú otázku si ľudia odpovedali predovšetkým predvedeckým spôsobom, na základe ktorého prežívali muži i ženy vzájomné vzťahy v jednotlivých kultúrach i náboženstvách. Na reflexnej rovine sú dejiny filozofie i empirických vied prehľadom pokusov o odpoveď, ktorú človek dával a neustále dáva na tajomstvo človeka, muža a ženy. V tomto zmysle sa podarilo autorovi výstižne objasniť existenčno-situačné, myšlienkové a náukové pozadie, pred ktorým stál Ján Pavol II. pri antropologickej reflexii o žene.
Dejiny západného myslenia reprezentujú relevantní autori; kým starovek a stredovek zastrešujú Platón, Aristoteles, patristickí autori, sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský, tak súčasná vedecká reflexia o človeku sa spája s Malinowskim, Meadovou, Freudom, Jungom, Eriksonom, Piagetom, Chodorowovou, Gilliganovou. Kritériom voľby jedných (Rousseaua, Milla, Schlegela, Micheleta, Hegela, Kierkegaarda, Marxa, Engelsa, Schopenhauera, Nietzscheho) nebol prevládajúci maskulinizmus, ale exemplárnosť ich logického postupu pri reflexii o žene. Voľbu druhých (De Beauvoirová, Mounier, Le Fortová, Steinová) ovplyvnila nielen ich prevládajúca ženská optika, ale najmä originálnosť a dôležitosť ich antropologickej reflexie o žene. Pri výbere autorov, vrátane predstavenia feministickej reflexie, diskurzu empirických vied a cirkevného magistéria, bolo neľahké čeliť zjednodušujúcemu a zovšeobecňujúcemu pohľadu, vyplývajúcemu zo syntetického prístupu, avšak i túto dilemu sa podarilo pisateľovi úspešne zvládnuť.
Pripomíname, že antropológia Jána Pavla II. nebola doteraz systematickým spôsobom študovaná ani v teologickej, ani vo filozofickej perspektíve. Široká zahraničná bibliografia o jeho teologicko-antropologickom magistériu sa väčšinou obmedzuje len na predstavenie obsahu jeho náuky aj v tematickej oblasti ženy. Tento výrazný nedostatok napráva predstavovaná publikácia, ktorá prináša nielen nové, vzácne, už dlho očakávané impulzy k myšlienkovému prehĺbeniu témy muža a ženy (prostredníctvom uniduálnej antropológie a analýzy kategórií imago Dei, personálnosť, relacionálnosť, sexualita, feminita, maskulinita, diferencia, reciprocita, komplementarita), ale zároveň ponúka aj progresívne, radikálne reformné návody na usporiadanie vzťahov medzi obidvoma pohlaviami vo viacerých dôležitých oblastiach. Z mnohých spomenieme potrebu inkluzívnej a personalistickej reči v Cirkvi, prekonávanie rodových stereotypov a mizogýnnych postojov, vzájomnú podriadenosť muža a ženy v rodine, problematiku koedukácie a spoluúčasti žien a mužov na rodinnom i verejnom živote. Nielen z týchto dôvodov možno dielo odporúčať filozofom, teológom, pedagógom, psychológom, napokon však všetkým mužom a všetkým ženám.
Celkovo možno konštatovať, že práca podáva skvele orientujúce sa prehľadné sondy do problematiky ženy/muža, nenásilne prechádza elaboráciou jednotlivých tém a získava si recipienta svojím precíznym spracovaním. Skutočnosť o to radostnejšia, že daná téma je výsostne dôležitá a leží na priesečníku viacerých vedných disciplín i oblastí praxe. Zároveň možno povedať, že Fulovo dielo sa stáva odkazom pápeža, ktorý naliehavo vyzýval jednotlivcov i inštitúcie k obohacujúcemu dialógu a spoluprežívaniu zodpovednosti mužov a žien za smerovanie ľudstva. Kiež by sa obdiv a očarenie muža pri pohľade na ženu, ktoré sa tiahne celými dejinami na zemi, premenili do konkrétnych činov, ktoré povedú mužov a ženy do novej éry recipročných vzťahov v znamení civilizácie lásky. Monografia nie je len holdom filozofovi K. Wojtyłovi a nezabudnuteľnému pápežovi Jánovi Pavlovi II., ale významným spôsobom prispieva k antropologickému priblíženiu tajomstva človeka, muža a ženy, na počiatku tretieho tisícročia.
