Kerygma Evanjelia a súčasný destinátor
Autor: Róbert Sarka - Číslo: 2006/1 (Články)
Štúdia k dokumentu Pápežskej rady pre kultúru Kde je tvoj Boh?
Katechetická metóda sv. Pavla je geniálna v tom, že sa apoštol snažil z vnútra pochopiť kultúru národa, kde ohlasoval evanjelium. Medzi Židmi Žid, medzi Grékmi Grék (por. 1Kor 9, 20). Apoštol národov žil v časoch, keď boli jednotlivé kultúry pomerne jasne vyhradené. Dnes sme svedkami akejsi globalizácie kultúry. Stačí si zapnúť rozličné TV kanály, aby sme zistili, že sa opakujú tie isté programy: Superstar, Milionár, Pošta pre Teba atď. Nevytvára sa masovo akýsi individualistický, egoistický človek, ktorého len ťažko inkarnovať do nejakej trvalej kultúrnej identity? V súčasnosti by mal Pavol problém byť Židom medzi Židmi, keď napr. súčasný mladý Žid možno nosí v nose pírsing inšpirovaný amazonským kmeňom, počúva rege hudbu a na tele nosí tetovanie alla japonská Jakuza. Nejde tu však len o zovňajšok. Pavol v spomínanom texte hovoril predovšetkým o kultúrnej a národnej empatii. Avšak aj tu by mal problém. Je možné, že súčasný Žid je ateista alebo je ekologický aktivista vyznávajúci nejakú dekonfesionalizovanú spiritualitu Matky Zeme.
Stotožniť sa dnes s nejakou kultúrou nie je až tak jednoduché, pretože nový misionár stojí pred otázkou, či nebude to, čo sa vyznáva dnes, zajtra zastaralé? Súčasná evanjelizácia stojí pred úlohou nielen ohlasovania, ale aj poznania, kto je poslucháčom kerygmy. Naša štúdia chce prehĺbiť niektoré aspekty dokumentu Pápežskej rady pre kultúru Kde je tvoj Boh?1 a pokúsiť sa vstúpiť do komplikovanej kultúry súčasníka.
1 PÁPEŽSKÁ RADA PRE KULTÚRU, Kde je tvoj Boh? Kresťanská viera pred výzvou náboženskej ľahostajnosti, SSV Trnava 2005. Ďalej sa budeme na dokument odvolávať pod skratkou KTB.
Európske kultúrne prelúdium
Berďajev vo svojej štúdii o Dostojevskom porovnáva na tvorbe Danteho, Shakespeara a Dostojevského jednotlivé paradigmy, ktorými prechádzalo európske myslenie. U Danteho vízii je človek ešte organickou súčasťou božského kozmu, členom hierarchického poriadku. Boh a diabol sú realitami svetového poriadku daného človeku zvonku, transcendentne. Od renesancie sa pohľad na človeka radikálne mení. Človek sa uzatvára vo svojom prírodnom svete. Nebo a zem sa preň tiež zatvárajú. Kozmos je preň nekonečným, ale už nie je hierarchicky organizovaným. Nekonečná nebeská prázdnota sa nepodobá Danteho nebu, nebu stvorenému. Človek je stratený pod týmto nebom. Pociťuje, že je slobodný, ale neprežíva viac spätosť s ničím objektívnym, vonkajším kozmologickým poriadkom. Shakespeare odhaľuje zložitý a mnohotvárny svet človeka, svet jeho vášní a ľudských síl. Jeho umelecký svet je ovplyvnený humanizmom. Nezaoberá sa duchom, ale dušou človeka. Anglický dramatik zachytil, ako sa človek dostal na perifériu duchovného života, keď sa odtrhol od svojho spirituálneho centra. Shakespeare bol najväčším psychológom humanistickej literatúry. V jeho diele už niet neba ani pekla. Dostojevský a jeho svet nepatrí do objektívneho kozmu, teda tam, kde sa nachádzal Danteho človek. On objavuje diabla i Boha, peklo i nebo v ľudskom srdci. Berďajev tvrdí, že sa duchovný život k človeku vracia práve z hlbiny, z vnútra prostredníctvom tmy, prechádzajúc cez očistec a peklo, preto sa Dostojevský vydáva cestou duchovnej imanencie, nie transcendencie.2
2 N. A. BERĎAJEV, Dostojevského pojetí světa, OIKOYMENH Praha 2000, str. 31 – 33.
Istým zjednodušením by sme mohli povedať, že v Danteho svete vládla metafyzika. Spiritualitu tvorili traktáty o svete rozdelenom na sacrum a profanum. V Shakespearovom svete vládla fyzika. Duchovné traktáty sa sústredia na rozličné duchovné techniky s psychologickým podtextom, napr. Duchovné cvičenia Ignáca z Loyoly. Tento záujem o spojenie spirituality s psychológiou je stále prítomný. Z Dostojevského vnímania sveta možno zasa registrovať obrat k interiorite, kde človek hľadá seba i Boha.3
3 Film Star Trek. The final frontier (1989, r. W. SHATTNER) ukazuje príbeh o hľadaní Boha. V závere sa jeden z hrdinov pýta, či nájdu na svojej ceste vo vesmíre, tam vonku, Boha. Kapitán Kirk, hlavný hrdina príbehov, odpovedá: „Boha nájdeme skôr v ľudskom srdci.”
Súčasník akoby stál na rázcestí medzi materialistickým hedonizmom a duchovným prebudením, ktoré sa však nejaví ako návrat ku kresťanstvu. Aký je svet súčasníka? S čím musí katechét a kňaz počítať v dnešnom svete? Kto je súčasný poslucháč slova?
Súčasník: pod červenou hviezdou zrodený
Jedna z charakteristík našej doby je: „Staré cnosti sa stali hriechmi a staré hriechy sa stali cnosťami.”4 Buchanan tvrdí, že korene tejto mentality treba hľadať v neomarxizme. Tento politicko-filozofický smer pochopil, že moc vo svete nie je možné získať vulgárnou revolučnou cestou, ale ovládnutím kultúry. Nie prostredníctvom triedneho boja na čele s robotníckou triedou, ale vytvorením nových hodnôt. Starí marxisti sa neúspešne pokúsili o svetovládu násilím, noví víťazne postupujú vykorenením kultúry.
4 P. J. BUCHANAN, Smrť Západu, Mladá fronta 2002, str. 24.
Prvým marxistom, ktorý poznal, že Marxova idea neustáleho narastania revolučnosti robotníckej triedy nie je správna, pretože sa životná úroveň a postavenie robotníkov neustále zlepšovalo, takže títo strácali revolučný elán, bol Gyorgy Lukács. Vo svojej knihe Dejiny a triedne vedomie (Geschichte und Klassenbewusstsein) vytýčil cieľ zničiť staré hodnoty a vytvoriť nové, tzv. kultúrny terorizmus. Svoj pokus uskutočnil s Bélom Kúnom v Maďarskej republike rád, kde bola propagovaná voľná láska namiesto monogamie a hlásaná nezmyselnosť náboženstva, ktoré pripravuje človeka o všetky rozkoše.5
5 P. J. BUCHANAN, Smrť Západu, str. 114. Iným dôležitým inšpirátorom pre rozšírenie nových hodnôt bol podľa Buchanana tiež Antonio Gramsci, jeho text Zošity z väzenia, kde tvrdil, že revolúciu na Západe možno previesť cez médiá, ako je umenie, film, divadlo, semináre a univerzity.
V roku 1923 Lukács a členovia nemeckej Komunistickej strany založili vo Frankfurte nad Mohanom Inštitút pre sociálny výskum (Institut für Sozialforschung), nakoľko marxizmus vo svojich špekuláciách využíva pre svoje ciele predovšetkým sociálny prieskum. Počas nacizmu odišli mnohí významní členovia tzv. frankfurtskej školy (psychoanalytik Fromm, sociológ Reich, kultúrny teoretik Adorno, politik Horkeimer) do USA, kde sa im podarilo podľa Buchanana ovplyvniť kultúru, preložiac marxizmus do kultúrnych pojmov. Reich napr. hovorí vo svojich dielach o „rodinnom imperializme”. Fromm stál zasa pri zrode feminizmu, keď tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú vrodené, ale sú funkciou západnej kultúry, atď.6
6 P. J. BUCHANAN, c.d., str. 127.
Počas nacizmu odišiel do USA aj Herbert Marcuse, ktorý založil v New Yorku novú Frankfurtskú školu, činnosť ktorej charakterizoval jeden z jej prívržencov ako: „v podstate deštruktívnu kritiku všetkých hlavných prvkov západnej kultúry spolu s kresťanstvom, kapitalizmom, autoritou, hierarchickým usporiadaním, morálkou, tradíciou, sexuálnymi zábranami, loajalitou, vlastenectvom, národným uvedomením, dedičstvom, etnocentrizmom, konvenciami a konzervativizmom”.7 Západ bol nekriticky obviňovaný z najväčších zločinov (fašizmus, genocída kultúr, utláčanie žien ap.). Marcuse sa v 50. rokoch obracal na feministky, černochov, homosexuálov, asociálov a tretí svet a popularizoval tak idey Frankfurtskej školy. Vo svojej knihe Eros and Civilization (Eros a civilizácia), ktorá sa stala kultovou, presadzoval rozvrátenie sveta pomocou uvolnenia sexu. Vyzýval k netolerancii voči pravicovým hnutiam a k tolerancii voči ľavici, k rozkladu rodín, voľnej láske, k nepriateľstvu k metafyzike a k manželstvu. Napomohol k vytvoreniu niečoho, čoho môže byť kritický pozorovateľ západnej kultúry stále svedkom: posadlá snaha národov Európy a USA zničiť vlastné historické korene, teda žido-kresťanskú víziu sveta. Zjavná je tiež xenofóbia voči bielej rase. Vo filmoch zväčša vystupuje ako rasista beloch. Ak sa tento dopustí nejakého zločinu na nejakom „farebnom“ či inak zmýšľajúcom jedincovi, jeho čin je takmer apriorne posudzovaný rasisticky.
7 P. J. BUCHANAN, c.d., str. 119.
Dôsledky aktivity neomarxistov okolo Frankfurtskej školy priniesli svoje ovocie nie len V USA, ale aj v európskych krajinách:
1. došlo k zmene etiky. Čo bolo kedysi pokladané za nemravné a neslušné (promiskuita, potrat, eutanázia, homosexualita), sa stalo chvályhodným a pokrokovým.8 Hriech bol definovaný ako choroba, zločin sa stáva protispoločenským správaním a psychiater nahradil kňaza. 9
8 P. J. BUCHANAN, c.d., str. 24.
9 P. J. BUCHANAN, c.d., str. 122. Moeller poukázal na vplyv existencionalizmu na vytváranie tejto mentality. Tak napr. u Camusa snaha o šťastie druhých, nepodmienená láska k druhým, zdravie nahradilo spásu; poctivosť, slušnosť a nežnosť sú hlavnými aspektmi náboženského šťastia v Camusovej vízii svätca bez Boha (CH. MOELLER, Letteratura moderna e cristianesimo, BUR Milano 1995, str. 68).
2. vytvoril sa nový hedonizmus, ktorý „nie je schopný národom poskytnúť dôvod k pokračovaniu v živote”.10 S hedonizmom sa objavuje: a) vymieranie národov11 a b) nové prisťahovalectvo. Nekontrolovateľné prisťahovalectvo v USA (ale aj v Európe) spôsobuje ničenie pôvodného obyvateľstva. Prisťahovalci nemajú ani históriu, ani jazyk, ani kultúru, ani vieru, ani predkov. Ich základným cieľom v bohatých krajinách je prežiť.12
10 P. J. BUCHANAN, c.d., str. 29.
11 Z dvadsiatich národov s najmenšou pôrodnosťou je osemnásť z Európy (str. 35). Priemerná plodnosť na jednu ženu v Európe poklesla na 1,4 pričom 2,1 dieťaťa je potrebné, aby bol nahradený súčasný počet obyvateľstva. Na konci 21. storočia sa zníži počet obyvateľov Európy o 30 %. V Nemecku je v duchu hedonistickej kultúry populárne heslo DPŽD - dva platy, žiadne dieťa (P. J. BUCHANAN, c.d., str. 38).
12 Por. P. J. BUCHANAN, c.d., str. 22.
Buchananova vízia nie je až tak paranoidná, ak si zoberieme ciele EU, ktoré nie sú kultúrne či náboženské, ale predovšetkým ekonomické, teda ciele, ktoré má marxizmus vo svojich základoch.
Fyziológia súčasníka
Bolo by iste jednostranné vidieť súčasníka len ako produkt neomarxistov. Problém súčasného destinátora kerygmy je omnoho komplikovanejší. Latourelle vidí fyziognómiu súčasníka v jedenástich charakteristikách,13 ktorých sa budeme pridŕžať s komentárom.
13 R. LATOURELLE, L´uomo e i suoi problemi alla luce di Cristo, Cittadella Ed. Assisi 1995, str. 10 – 16.
1. Areligiozita a ľahostajnosť je prvou známkou súčasníka. Možno pozorovať prerušenie odovzdávania viery. Klímu smrti Boha pripravenú a vytvorenú niektorými predstaviteľmi európskeho myslenia (Hegel, Freud, Marx, Nietzsche, Feuerbach) badať v mentalite praktického ateizmu. U homo indifferens sa prejavuje náboženskou ľahostajnosťou a praktickým ateizmom. Blahobyt a kultúra sekularizmu zatemňuje svedomie a redukuje transcendentálnu túžbu človeka na jednoduchú spiritualitu, šťastie na ekonomický blahobyt a sexuálne uspokojenie.14 Otázka Boha snáď ešte poslucháča trhne, ale viac už neznepokojuje. „Duševná choroba“ súčasného človeka je v tom, že sa správa akoby Boh neexistoval.15 Namiesto tradičných náboženstiev a vier nastupuje dekonfesionalizácia. Náboženskú vieru nahrádza spiritualita, často akási „karma-cola” so štipkou psychoanalýzy, primiešaný je buddhizmus, taoizmus či šamanizmus, meditácia s gurum, a produkt je hotový.
14 KTB [viz. pozn. 1], str. 12.
15 KTB, str. 9.
2. Kritický postoj voči určitým historickým prejavom kresťanstva je ďalším javom. Kritizované je napr. kresťanstvo ako štátne náboženstvo, spojené s mocou, s politikou, s vojnami a s autoritárstvom. Uvedená kritika vidí v náboženstve utláčateľský a represívny systém. Táto optika je v mnohom nekritická, lebo hodnotí minulosť zo súčasného časového horizontu. Na druhej strane, ako poznamenáva Latourelle,16 v jej pozadí, najmä u mládeže, možno cítiť túžbu po návrate k sviežosti a čistote Evanjelia.
16 R. LATOURELLE, c. d., str. 11.
3. Človek voľného času. Táto charakteristika sa prejavuje masovým rozšírením hier, užívania masmédií, kina, videa, rádia, TV, dnes aj internetu. Médiá môžu viesť k odcudzeniu,17 manipulácii a závislosti. Filmové správanie nejakej hviezdy, napr. predstaviteľa akčných filmov, sa stane tieňovým programom jeho obdivovateľov. TV programy a filmy plné násilia a deštruktívnych scén vytvárajú u mladých ľudí presvedčenie, že svet je presne takýto. Nemusí, podľa niektorých autorov, viesť k zločinu, ale určite zvyšuje asociálne správanie a agresivitu.18 Televízne násilie istým spôsobom predstavuje virtuálnu formu gladiátorských hier. Posledná vojna v Iraku išla tak ďaleko, že ponúkla nefalšovanú akčnosť: divák mohol napr. sledovať v priamom prenose zničenie nepriateľského tanku snímané satelitom. K nebezpečenstvu pri sledovaní TV patrí aj tzv. grazing. Je to nepravidelné prepínanie z jedného kanálu na druhý, v snahe obsiahnuť čo najviac z práve vysielaných programov. Divák si tak vytvára svoj vlastný program zlepený z najrozličnejších vysielaní. Niektoré americké spoločnosti ponúkajú tento typ „sledovania” TV ako znak vymanenia sa z jedného dominujúceho programu.19 Anders hovorí o televíznom divákovi ako o „masovom pustovníkovi”. Ide o odcudzeného recipienta tráviaceho čas pred TV, v ktorej beží program sýtiaci tisíce iných divákov. Podľa tohto autora hrozí infantilizácia človeka.20 Prijímanie mnohých obrazov, ídeií, rytmov odvádza človeka od centra. Aktívny animus ničí animu. Odcudzenie vedie k tomu, že sa kontakt so skutočnosťou udržuje cez TV. Čo nie je v TV, neexistuje. Jej vplyvom sa vytvára obraz o ľuďoch a spoločnosti. Masy nepraktizujú šport, ale ho pozorujú v TV. Neprodukujú hudbu, ale ju konzumujú cez prijímače. Netvoria dejiny, ale ich komentujú.21 Vytvára sa mediálna kultúra bez Boha. Možno sledovať absenciu vzťažných bodov, odmietanie akéhokoľvek morálneho súdu, polemiky sa často nechávajú na osobné rozhodnutie jednotlivca. Ak ide o nejakú ozajstnú polemiku, tá sa obyčajne skončí tolerantnou diskusiou rozleptávajúcou každé presvedčenie a uspávajúcou svedomie.22
17 Welsch predpovedá, že cez TV človek dostáva všetko do seba. Nemusí cestovať, navštevovať prírodu, lebo televízne programy mu všetko ponúkajú. Problém je, že sa pod náporom nespracovaných programov môže premeniť na televízny monolit, pretože prostredníctvom prílišného sledovania TV človek môže postupne stratiť citlivosť pre realitu (W. WELSCH, Estetické myslenie, Archa Bratislava 1993, str. 13).
18 T. ZASEPA, O mediálnej realite a jej vplyve na ľudí in M. ILOWIECKI – T. ZASEPA, Moc a bezmoc médií, Vyd. Trnavskej univerzity 2003, str. 170.
19 I. VAGNER, Svět postmoderních her, Vimperk 1995, str. 24.
20 In K. P. LIESSMANN, Filozofie moderního umění, Votobia Praha 2000, str. 110.
21 L. BOFF, Nuova era, la civiltŕ planetaria, Cittadelle Ed. Assisi 1994, str. 17 – 18.
22 KTB, str. 28.
23 R.LATOURELLE, c.d., str. 13.
24 Jedným z prejavov pokroku je aj rozvoj komunikácie, v posledných rokoch najmä mobilných telefónov. Mobil a SMS-ky nespôsobili však prehĺbenie komunikácie. U. Eco, ktorého iste nemožno pokladať za nejakého mravokárcu, kritizuje mobil, že môže šíriť neveru, frivolnosť, alebo vzbudzovať dojem vlastnej nepostrádateľnosti (Ako nepoužívať mobilný telefón in U. ECO, Babylonský rozhovor, Kaligram Bratislava 2003, str. 173 – 175).
5. Človek veľkých miest alebo technopolis. Výstavba veľkých a hustých obydlí spôsobuje odcudzenie, pri ktorom sused nepozná suseda. Kontakty sú zriedkavé, rýchle a povrchné. S rastom veľkosti miest narastá aj násilie, terorizmus a strach. Mesto sa zmenilo na divadlo s veľkými výkladmi, shopami a zábavnými podnikmi s hrami.
Už staré kultúry mali svoj sakrálny priestor, kde sa pokúšali nadviazať kontakt s Transcendentnom. Staré sakrálne miesta, ku ktorým sa putovalo, vymizli, miesta, kde polis hľadala útočište a svoj stred, takmer zanikli. Novým sakrálnym priestorom sa stali supermarkety. V domácnosti, kde boli miesta so svätými obrázkami, sakrálny stred, nahradil miesto stotožnenia s posvätným televízny priestor.25
25 A. M. BAGGIO, Hľadať si tvár. Slobodný človek v konzumnej spoločnosti, Nové mesto 1996, str. 34.
6. Človek elektronických mozgov. V počítačovej dobe má cenu len to, čo sa dá overiť, vyskúšať, vypočítať. Začína kybernetická doba, kde nastupuje nová gramotnosť alebo analfabetizmus vo vzťahu k počítačovej technike. Rozvojom informatiky sa rozpína univerzum informatiky. Informatika má určite veľké prednosti, na druhej strane jej prílišné a jednostranné užívanie vedie k ochudobneniu (slabá slovná zásoba a imaginácia, strata koncentrácie ap.). Nehovoriac o tom, že cez internet je dnes možné šíriť takmer neobmedzene užitočné informácie spolu s rozličnými perverzitami priamo do detských izieb. Pre orientáciu v labyrinte informácií je potrebná nová navigácia, pretože počítače a ich svet sa stali súčasťou bežného života. Táto mentalita zasiahla aj humanitné vedy, ktoré vidia človeka ako mikromechanizmus rozoberateľný na kusy. Človek viac nie je ten, čo myslí, ale sú v ňom tajomné neovládateľné podvedomé zóny, nedosiahnuteľné a neuspokojiteľné.
7. Človek reklamy. Vplyv reklamy je tak veľký, že môžeme hovoriť o súčasníkovi ako človeku reklamy. Reklama je akceleráciou životných štýlov, hodnôt, potrieb a správania sa jedinca. Reklamy minulosti sa opierali o opakovanie určitej témy, pokiaľ možno tými istými slovami ohľadom nejakého výrobku.26 V súčasnosti nie je zaujímavý výrobok, ale emotívna sila, ktorou reklama vie narábať. Kombinácia obrazu a zvuku v reklame sa zameriava na vyvolanie emócie, preto niektorí autori hovoria v súvislosti s reklamou o „teórii dona Juana”, zvodcu, ktorého nezaujíma ani tak výsledok zvádzania ako zvádzanie samo. Spotrebiteľ venuje väčšiu pozornosť reklame samej ako tomu, čo propaguje.27 Reklama formuje a modeluje spotrebiteľov imaginárny svet. Privádza ho ku kúpe nepriamym, ale účinnejším spôsobom pomocou vizuálneho a hudobného jazyka.28 Reklama má vplyv na mládež, a to najmä prostredníctvom hudobného klipu, ktorý nie je ničím iným ako reklamou povýšenou na estetickú hodnotu.
26 G. Le Bon opísal už v tridsiatych rokoch klasickú metódu ovplyvňovania reklamou. Sila reklamy pochádza z toho, že isté tvrdenie nadobúda vplyv tým, že sa bez dôkazov a pokiaľ možno tými istými slovami ustavične opakuje. Opakovanie sa ukladá do podvedomia, kde vytvára motív našich činov. Po čase zabudneme, kto bol pôvodcom opakovania, a nakoniec mu uveríme (G. L. BON, Psychologie davu, Praha 1997, str. 59).
27 A. M. BAGGIO, c.d., str. 10.
28 A. M. BAGGIO, c.d., str. 12.
8. Jednostranný, jednodimenzionálny človek alebo agent produkcie. V komunikácii možno sledovať, že nejde o osobu, ale o to, k čomu ten druhý poslúži. Hodnotu má podľa toho, čo robí, nie tým, kým je. Mentalita posudzovania podľa produktivity v práci vedie k podceneniu osoby, ktorá opúšťa svoju otvorenosť pre osobné Absolutno. Objavuje sa tak religiozita Boha bez tváre, teda bez osobných atribútov. Úspech za každú cenu, maximálny zárobok, neprosná súťaživosť a individuálny pôžitok sú základné postoje západného materializmu.29 Priveľká zaujatosť pozemskými skutočnosťami sťažuje prístup k Bohu (GS 19). Ostáva málo času na hľadanie niečoho hlbšieho.
29 KTB, str. 24.
9. Človek triedneho boja. Pôvodne bola hypotéza triedneho boja stanovená marxizmom, kde rozličné nižšie sociálne vrstvy bojujú proti vládnucim. Cieľom boja bolo víťazstvo. Vo vyspelejších spoločnostiach tento boj viac nebadať. Objavila sa však nová forma komunikácie - terorizmus. V súčasnosti nadobúda medzinárodný charakter. 11. september 2001 spôsobil revolučnú zmenu terorizmu. Už nie sú potrebné bomby, stačí uniesť civilné lietadlo a navigovať ho na určený cieľ. 11. september ukončil éru veľmocí, pretože už neexistuje bezpečné, nezraniteľné miesto na zemi. Možno povedať, že po 11. septembri začala tretia svetová vojna. Nehrozí však nová totalita, ktorá v mene odstránenia terorizmu zavedie nové formy kontroly jednotlivca štátom, napr. mikročípy implantovanými pod kožou? Pokusy v tomto smere už nie sú témou paranoických článkov fundamentalistickej spisby, ale realitou, ktorá bola odskúšaná na niektorých kráľovských rodinách v Európe. Ak by sa tento systém kontroly zaviedol, je tu veľké nebezpečenstvo ohrozenia privátu a slobody jedinca.
10. Človek konzumný. Konzumizmus buduje klíma kontaminovaná reklamou. Osobný rozvoj je chápaný ako stále viac rozširovať obchod, zväčšiť rentu, transformovať krajiny na centrá obchodu a zisku. Úžitok je hlavným motivačným motorom. Do centra sa nedostáva dôstojnosť osoby, ale osoh motivovaný egoizmom. Ľudské potreby sú bez hraníc a aj ich naplnenie je bez hraníc. V tom sú poukazom na vyššie veci. Ak sa človek zameria len na materiálne uspokojovanie, zničí Zem, pretože ona môže naplniť základné potreby, ale nie nenásytných konzumentov.30 Súčasné zelené hnutia, často protikresťansky zamerané, nemajú vhodné motivačné sily, ktoré by zastavili plienenie Zeme a inšpirovali k striedmemu spôsobu života. Bez hodnoty osoby a jej vzťahu k Bohu Stvoriteľovi tieto aktivity nebudú úspešné.
30 L. BOFF, c.d., str. 85.
11. Človek pestujúci kult tela. Tento aspekt sa prejavuje v absolutizácii športu a - v porovnaní s iným profesiami spoločnosti (vedci, umelci, objavitelia) - v prehnanom hodnotení atlétov. Prítomnosť kultu tela je viditeľná v turbulencii pornografie, vo vytváraní umelej žiadostivosti (móda), v raste túžby po zmyslovom ukojení. Telo je využívané aj v ideológii reklamy nielen v dvojzmyselne sexuálne nabitých obrazoch, ale aj pri módnych trendoch. Je neuveriteľne komické, že módni návrhári, teda v minulých storočiach poctiví krajčíri, sú v súčasnosti chápaní ako celebrity. Móda je tak ďalším prejavom kultu tela. V stálom prezliekaní je skrytá túžba po dosiahnutí vlastnej identity. Neustála zmena šiat umožňuje nový pohľad na seba: objavenie nových možností.31 Filozofie, ktoré sa zameriavali na telo a „stavanie sa niekým iným“, nepropagujú nič iné, len egocetrizmus.32
31 A. M. BAGGIO, c.d., str. 26.
32 M. FOUCAULD, Moc, subjekt a sexualita. Články a rozhovory, Kaligram Bratislava 2000, str. 161 – 172.
Táto súčasná situácia, ktorá by mohla pridať aj iné symptómy, napr. rozvoj ekologického cítenia, je veľkou výzvou pre fundamentálnu teológiu. Dokument KTB vyzýva k obnoveniu kresťanskej apologetiky,33 čo je z hľadiska teologického asi najväčšia výzva. Je to krok späť? Určite nie. Odsunutie apologetického prístupu bolo spôsobené zdaním sa militantného prístupu Cirkvi ku svetu a tiež určitého skoro až naivného optimizmu sedemdesiatych rokov. Na druhej strane sa niektoré školy fundamentálnej teológie nevzdali apológie, a to z dvoch dôvodov: 1. kvôli vernosti Písmu (1Pt 3,15) a 2. pretože sa mentalita sveta nezmenila. Vždy budú existovať strety medzi Evanjeliom a „bohom“ sveta.
33 KTB, str. 43, 67.
Záver: výzvy a inšpirácie
Jednotlivé charakteristiky fyziognómie súčasného človeka sú pozvaním pre otvorenie sa fantázii Ducha Svätého pri evanjelizácii.
Areligiozita a ľahostajnosť je výzvou k autentickému kresťanskému životu. Cirkev by viac nemala byť prezentovaná ako pyramída s rozličnými kastami, ale ako hierarchia kruhov na vode, kde sú všetci božími deťmi s rozličnými kompetenciami a službami. Pre kresťana by to mala byť výzva k neautoritatívnemu jednaniu voči tým, ktorí majú iné názory. Zároveň by si ale kresťan mal bez kompromisov udržať jasnosť svojich pozícií. Jedným z veľmi inšpirujúcich podnetov dokumentu je záväzok modliť sa každý deň za jedného ateistu.
Kritický postoj voči určitým historickým prejavom kresťanstva je výzvou k sebakritickej otvorenosti Cirkvi.
Voľný čas a jednodimenzionálnosť je výzvou, aby sa v súčasnej spiritualite uplatňovalo: Modli sa, pracuj a relaxuj.
- Charakteristika pokroku, reklamy, techniky a elektronických mozgov je výzvou k zdravému používaniu výdobytkov techniky, ochranou pred prílišným prijímaním vnemov. Inšpiruje tiež k tvorivosti pri katechéze. Tu možno nájsť príklady u Otcov v staroveku, ktorí využívali mýty na ohlasovanie Evanjelia. Aj dnes je možné využiť jazyk nových mýtov (napr. z kinematografie) k prezentácii a sprostredkovaniu kerygmy. Inými možnosťami je využitie internetu (chat pre pomoc, pracovné a poradenské služby). Rodičia majú úlohu naučiť deti správne používať televíziu tak, že budú s nimi sledovať programy a diskutovať s nimi.34
34 KTB, str. 51.
- Pred odcudzením vo veľkých mestách je dôležité pestovanie priateľstva a rodinného ducha vo farnosti, aby sa Cirkev javila ako domov. Ukazuje sa ako účinný aj náboženský turizmus a svetové dni mládeže, geniálna inšpirácia Jána Pavla II., ktoré oslovujú súčasného odcudzeného človeka.35
35 KTB, str. 64.
- Odpoveďou na rasizmus a terorizmus je dialóg s neveriacimi,36 spolupráca s organizáciami neveriacich ap.37
36 KTB, str. 42.
37 KTB, str. 46.
Konzumizmus a kult tela je výzvou na prekonanie dualizmu tela a ducha; zdravým spôsobom života ukázať, že nemožno ísť do druhého extrému - do telesnosti - je výzvou solidarity k chudobným.
Dokument vo všeobecnosti vytyčuje jednotlivé úlohy, citáciou ktorých ukončíme aj našu štúdiu:
„Dôležité je svedčiť o kráse toho, že Boh miluje človeka. Treba obnoviť kresťanskú apologetiku a skromne, no s úctou zdôvodniť nádej, ktorá v nás prebýva. Je potrebné osloviť mestského človeka (homo urbanus) účasťou na verejných spoločenských diskusiách a spojiť evanjelium so silami formujúcimi kultúru. Je nevyhnutné učiť v školách a na univerzitách rozmýšľať a mať odvahu postaviť sa novou a radostnou ponukou kresťanskej kultúry proti tichému schvaľovaniu dominantnej kultúry, často poznačenej náboženským neverectvom a ľahostajnosťou. Ľuďom ľahostajným v otázke existencie Boha, ktorí však veria v ľudské hodnoty, treba ukázať, že byť opravdivými ľuďmi znamená byť náboženskými ľuďmi.”38
38 KTB, str. 67.
