K pokusom o nové „inkluzívne“ eucharistické modlitby

Autor: Katarína Belušíková - Číslo: 2005/3 (Články)

¹V roku 1985 končil významný liturgista a kňaz Prof. Balthasar Fischer svoj príspevok pod názvom „Ježiš, naša matka“. V ňom autor v duchu pravovernej teológie sledoval nábožensko-historický motív zobrazenia materských čností a postojov Ježiša Krista².

Podobne už aj náčrt niektorých eucharistických modlitieb³ signalizuje liturgický krok smerom k takpovediac „ženským“ výpovediam o Bohu,⁴ ktoré sa však nemajú rozumieť ako nejaký ústupok či vybočenie z klasickej katolíckej dogmatickej teológie, ale skôr tu ide o dedičstvo kresťanskej tradície, ktorá v sebe v dejinách niesla aj takéto spôsoby vyjadrovania sa o Bohu.⁵

Keď sa zhromaždí kresťanské spoločenstvo, aby spoločne na eucharistickej slávnosti za účasti presbytera, resp. biskupa vzývalo Pána,⁶ sprítomní sa Kristova obeta kríža v sakramentálnej podobe.

Z dogmatického hľadiska poznáme, že sa pritom nejedná o akúsi numericky novú Kristovu obetu, ale o obetný akt Kristovej vykupiteľskej obety na kríži, ktorý je v eucharistickej slávnosti úplne identický⁷ s kalvárskou obetou, ktorú aktuálne a v plnosti na oltári sprítomňuje.

V tomto ohľade sa nám pri liturgickom slávení Eucharistie objavuje nový rozmer: Cirkev ako liturgické spoločenstvo vykúpených, ktoré vychádza zo samotného obetného aktu Krista na kríži. Krstom sú kresťania tak blízko spojení s Kristom, že pravdivo možno hovoriť o intímnom, ba až akoby identickom spojení⁸ kresťana a Krista v obetnom charaktere sv. omše.⁹ Keď sa Kristus ako hlava svojho mystického tela sprítomňuje v Eucharistii, ide o sakramentálne sprítomnenie, pričom Kristus zostáva jediným obetným kňazom a jedinou vykupiteľskou obetou, ktorým je on spolu so svojím mystickým telom – s Cirkvou. V Kristovi a s Kristom sa aj Cirkev duchovne obetuje s tým cieľom, ktorým bola určená Kristova obeta: oslava nebeského Otca a spása ľudstva. Na príkladoch sa dá znázorniť to, čo sa dialo okolo vývoja eucharistických modlitieb, ktoré vo svojich textoch obsahujú aj otázku „inkluzivity“ liturgickej modlitby.

Belgicko – náčrt eucharistickej modlitby

Z frankofónneho prostredia máme k dispozícii príklad náčrtu eucharistickej modlitby z roku 1975.¹⁰

Zmeny voči eucharistickým modlitbám, ktoré boli vtedy k dispozícii, spočívajú výlučne v úrovniach výberu tém: centrom tejto eucharistickej modlitby je Božie spásonosné konanie v mužoch a ženách. V Eucharistickej modlitbe sa vzýva Duch Svätý, ktorý „nech nechá zmiznúť príčiny našich rozdelení, naše nedostatky a výmysly, ktoré živia našu pýchu a naše komplexy“. Modlí sa to po intercesiách za pápeža, arcibiskupa, biskupské kolégium a všetkých veriacich nasledovným spôsobom: „Urob zo svojej cirkvi v tomto svete viditeľný znak rovnosti všetkých ľudských bytostí.“ Aj pri eschatologickom pohľade sa ešte raz zdôrazňuje spoločenstvo mužov a žien v Božom kráľovstve: „Ráč jedného dňa zhromaždiť mužov a ženy zo všetkých krajín a všetkých jazykov, všetkých rás a kultúr...“ V podstate sa táto eucharistická modlitba kvôli výberu témy osvedčila len na príležitostné liturgické použitie a bola označená ako špeciálny formulár pre bohoslužbu v medzinárodnom roku žien. Štruktúra tejto eucharistickej modlitby a oslovenia Boha sú v nej tradičné.

Eucharistická modlitba pre omše za účasti detí vo Švajčiarsku¹¹

Eucharistická modlitba pre Cirkev vo Švajčiarsku, ktorá bola uznaná rímskou kongregáciou v roku 1974, síce explicitne neobsahuje špecifické materské obrazy vyjadrení Boha, ale implicitne v nej existujú niektoré texty, kde sa hovorí o materskej láske Boha: „Si tu pre nás stále a staráš sa o ľudí s materskou láskou.“ V tretej prefácii „Ježiš neopomenie žiadnu núdzu“ znie: „že si Boh, ktorý sa ujíma ľudí, ako otec a matka sa ujímajú svojich detí a sa o ne starajú“.¹²

USA – dve nové anglikánske eucharistické modlitby k schváleniu

Anglikánska cirkev v USA oslovila v polovici osemdesiatych rokov svoju liturgickú komisiu s tým, aby načrtla a vyhodnotila „inkluzívne liturgické texty“. V roku 1989 boli hotové texty „novej eucharistickej liturgie“¹³ ktoré boli na čas schválené ako dodatkové liturgické texty (supplemental liturgical texts) k Book of Common Prayer z roku 1979 – pričom úlohou biskupa bolo zostaviť ďalšie pravidlá pre ich použitie na jeho území.¹⁴

Prvá eucharistická modlitba sa tematicky zameriavala na stvorenie všetkých ľudí na vernú Božiu podobu ako na zdroj kresťanskej „inkluzivity“. Pohľad do dejín spásy nám ukazuje nielen nášho Otca, ale aj našu Matku – vierou: „cez Abraháma a Sáru si nás požehnal svätým dedičstvom“. V eschatologickom pohľade tejto eucharistickej modlitby sú menované niekoľkokrát obidve pohlavia: „privítaj nás vo večnom kráľovstve svojich synov a dcér“. Mohlo by byť zrejmé, ako podrobne je v tomto náčrte eucharistickej modlitby prejednávaná téma stvorenia všetkých ľudí na verný Boží obraz ako zdroj všetkej „inkluzivity“. Často sa táto téma nedbanlivo prejde, než by sa v štruktúre eucharistickej modlitby zdôraznila. Tematickým centrom druhého náčrtu je obraz Boha ako plodcu, popr. „matky“, ktorá celé svoje stvorenie prináša na svet a živí – obraz, ktorý máme k dispozícii vo svätých spisoch a cirkevnej tradícii, ako ukázal Balthasar Fischer vo svojom už spomenutom článku. Táto tradícia ovplyvnila druhý náčrt eucharistickej modlitby. V prefácii napr. začína pohľad na dejiny spásy stvorenstva nasledovne: „Tvojou múdrosťou sa tvoj Duch vznáša nad hĺbkami a spôsobil zrodenie nebies (...) a nakoniec ľudstva.“ Ďalej hovorí o Bohu nasledujúcim spôsobom: „Zobral si nás za ruku a učil si nás kráčať po tvojich cestách. A hoci si nás viedol zväzkami lásky, my sme zbehli z tvojich ciest. Ako matka sa stará o svoje deti, ty by si na nás nezabudol. Znova a znova nás voláš k životu v plnosti tvojej lásky.“ Boh je tu nazvaný matkou, ktorá vodí svoje deti za ruku a učí chodiť, ako matka, ktorá svoje deti miluje, aj keď oni sami sa od nej odvracajú. V kristologickom pohľade späť na dejiny spásy nachádzame potom znova ten istý materský obraz Ježiša z Mt 23,37, na ktorý poukázal najmä Balthasar Fischer, totižto obraz kvočky, ktorá svoje kuriatka zhromažďuje okolo seba: „Žijúc medzi nami, Ježiš nás miloval. Túžil celý svet pritiahnuť k sebe, ako kôčka zhromažďuje svoje mladé pod svoje krídla, avšak my nechceme.“ Potiaľto explicitne materské výpovede tohto druhého náčrtu eucharistickej modlitby.¹⁵ Zjavná aj snaha orientovať sa pri týchto ženských obrazoch Boha stále znova priamo na to, čo hovoria texty z Gen 1,2; Mt 23,37.

Konklúzia

Po prvé sa uvedené eucharistické modlitby zhodujú v tom, že materinský princíp znamená zrieknutie sa len čisto androcentricky vyformovaných tvrdení. Namiesto „otcovia vo viere“ je človek konfrontovaný s predkami alebo otcami a matkami vo viere; namiesto bratov sa v eucharistickej modlitbe nachádzajú bratia a sestry; a Boží synovia prenechávajú miesto Božím synom a dcéram. Komu však tradičné menovanie otcov, bratov a synov nikdy ako také v dejinách neprekážalo, tomu isto nepadne ťažko ani toto zanedbanie striktnej androcentrickej jazykovej úpravy. Inak je to pri druhom prvku spomenutia „ženskej oprávnenosti“ v eucharistickej modlitbe: ženy sú na niektorým miestach úplne zviditeľnené, kde sa im kedysi nevenovala žiadna pozornosť, kde predtým neboli zviditeľnené a ani zahrnuté spolu s mužmi. Teraz stojí Sára zdôraznená vedľa Abraháma. Potom sa už v spomenutých eucharistických modlitbách nehovorí len o Bohu a otcoch, ale aj Bohu, ku ktorému smeruje eucharistická modlitba, a matkách.

K tomuto pozorovaniu sa pripája tretia charakteristika nového pokusu o „inkluzívne“ eucharistické modlitby v liturgii: Kde je správnym spôsobom chápaná prítomnosť žien očividnou, tam už nebudú ženy charakterizované len tradične pasívnymi obrazmi, ale ako aktívne osoby v dejinách spásy. Toto sa deje napr. pri spomenutí úlohy Panny Márie v dejinách spásy: „zjednotený s nami vtelením cez Máriu a Ducha Svätého...“. Ako štvrtá charakteristika pokusov o „inkluzívnu“ eucharistickú modlitbu vystupuje výber vymenovania oboch pohlaví, najmä tam, kde je k dispozícii súhrnný motív. Konkrétne: dôrazné menovanie „žien a mužov“ má prednosť pred „ľuďmi“, rovnako ako „dcéry a synovia Boží“ pred „Božími deťmi“. Táto jazyková úprava má dve funkcie: na jednej strane je zaručené zviditeľnenie žien, na druhej strane sa tým pripomína, že pojmy ako „ľudia“ a „deti“ predstavujú ešte stále druh pohlavnej abstrakcie, pretože ľudia existujú len ako pohlavne rozlíšení jedinci.

Piatou charakteristikou pokusu o „inkluzívnu“ eucharistickú modlitbu je jazyk, ktorý používa materinské Božie obrazy ako obraz vyjadrenia dialógu medzi Bohom a ľuďmi.¹⁶ Šiestou a poslednou charakteristikou inkluzívnych eucharistických modlitieb je možnosť tematického sústredenia sa eucharistickej modlitby na Božie vykúpenie, ktoré je možné rovnako pre mužov, ako i pre ženy.

Vyjadrenie inkluzívneho charakteru v spomenutých Eucharistických modlitbách nie je čímsi novým alebo liberálnym v súčasnej teológii, ale je to chápanie prijatej prastarej kresťanskej tradície.¹⁷ Veď bohoslužba je spoločenstvo ľudí, tak mužov, ako i žien, zhromaždených okolo jedného oltára, je zviditeľneným vyjadrením kresťanskej viery, kde spoločenstvo veriacich – Cirkev – prichádza pred Boha a je účasťou na kulte nebies a spája veriacich so spoločenstvom anjelov a svätých v nebi.¹⁸