Plodné snění

Autor: Vlado Gregor - Číslo: 2003/5 (Dialog)

Je to asi najväčší a najnepochopiteľnejší paradox, ktorý som doteraz obhajoval, ale mám stále silnejší pocit, že osobnosť človeka ani tak netvoria jeho reálne ciele a konkrétna činnosť, ale jeho sny. Práve sny človeka sú hádam určujúce pre posúdenie, či je dobrý, alebo zlý. To, čo konáme v realite, je často dané našimi nevyhnutnosťami, nedostatočnosťou a slabosťou. Ale to, po čom túžime a často dlhé roky si o tom utvárame obraz, nás určuje ako osobu, ktorá má viac či menej rada iných ľudí a viac či menej samého seba.

Je známe aj z Biblie, že Boh často k prorokom zostupuje v snení, v tichosti a akoby v jemnom vánku. Často práve v odpútaní sa a rezignácii na vedomú aktivitu sú skryté tie najhlbšie korene nielen poznania, ale aj náležitej a časovo vhodnej aktivity. Je šťastím pre nás a veľkou spravodlivosťou a rovnocennosťou, že to nie sú javy, ktoré sa dajú umelo vyvolávať, znásilňovať a urýchľovať.

Práve katolicizmu sa vytýka, že často zámerne vyvoláva v ľuďoch farbisté sny a brzdí ich v konkrétnych a rozumných aktivitách. V poslednom čase však stále jasnejšie vidíme limity „západného“ racionalizmu a to, kam vedie tendencia všetko prevádzať na zisk, výkon a počtárskou inteligenciou pochopiteľné schémy.

Je samozrejme pri každom snívaní dôležité odhadovať mieru reality a uskutočniteľnosti svojich snov, a práve preto je vo všetkých náboženstvách toľkokrát zdôrazňovaná potreba pokory, poslušnosti, načúvania a rešpektu voči tomu, čo nám hovorí vlastné vnútro, ktoré je nevyhnutelne naviazané nielen na nás, ale aj na Boha a našich blížnych. Pri videní Boha nám nepomôžu ani najlepšie okuliare, ale môžeme ho bezpochyby stále lepšie vnímať pri odhade našich možností a snov vo vzťahu k sebe, ale hlavne k iným. Boh sa v celom zjavení, starozákonnom i novozákonnom, prejavuje v hraničných situáciách, pri ktorých sa už zastavuje rozum a pracuje len fantázia a zúfalá modlitba. Často potom prichádza k tomu, že práve tá najzúfalejšia modlitba sa stáva najvďačnejšou a nám akoby spadne do lona pochopenie toho, o čo sa s takou strašnou námahou snažia tí „silnejší, schopnejší a realistickejší.“ Títo často ničia nielen seba, ale aj iných a práve sny tých ničených a obmedzovaných tvoria nový život a zaisťujú jeho kontinuitu.

Ešte na záver dodávam, že nie sú automaticky lepší tí, čo snívajú, a už vôbec nie tí, čo sa snom oddávajú zámerne, ale práve tí, čo sú k snom a fantázii dotlačení tou najhoršou a najtvrdšou realitou. K dobrým snom a túžbam sa totiž dopracuje a uvidí ich len ten, kto sám seba zámerne nezaslepuje a nezatvrdzuje svoje srdce pred slabosťami a odkázanosťami iných.