Hudba a spiritualita v súčasnom duchovnom prúdení

Autor: Róbert Sarka - Číslo: 2003/5 (Kultura)

Názor, že krásno je účinný prostriedok k preniknutiu do trascendentna, je starobylou myšlienkou. Prvýkrát ju v európskej filozofii spracoval Pythagoras. Tento filozof videl svet ako dokonalú matematickú architektúru, ako veľkú numerickú štruktúru, ktorá produkuje nie len viditeľnú, ale aj hudobnú krásu. Podľa antického názoru mala táto hudba harmonizovať dve základné sily v človeku: apolónsku, predstavujúcu svetlo, rozum, harmóniu, a dionýzovskú, predstavujúcu vášne, silu, eros, ale tiež deštruktívne impulzy.¹

¹ P. SEQUERI, Musica mundana. Ascolto dell´origine sacra e ricerca musicale contemporanea, in Communio 171 (maggio – giugno 2000)8 - 18.

Platón v dialógu Hostina naznačil, že človek musí mať lásku ku kráse. Táto láska vychádza z túžby po krásnom tele, z nej potom vyplýva túžba po všetkých krásnych telách. Od tiel sa prechádza ku kráse duši a odtiaľ až ku kráse, ktorá je v poriadku, v zákonoch a v poznaní a ktorá nakoniec privádza človeka k túžbe po Kráse ako takej. Podľa Platóna je táto Krása božstvom samým. Kontemplovanie tejto krásy však nie je možné telesnými očami, ale len očami intelektu. Najvhodnejšie umenie pre cestu k Transcendetnu vidí Platón v hudbe (Timaios 47). Jeho estetické názory sa stanú podkladom pre všetky hudobné traktáty prakticky až do renesancie.

Estetické reflexie o hudbe nájdeme však aj u najstarších kresťanských teológov. Tak Klement Alexandrijský v diele Protreptico (I), prezentuje novú pieseň, ktorá nahradila pohanský spev. Logos je nositeľom novej harmónie. Kristus je piesňou, pred ktorou nebola žiadna iná. V Klementovej koncepcii sa človek stáva ozajstným hudobným nástrojom. Lýra a citara, telo a duša sú harmonizované Duchom Svätým, aby v polyfónii oslavovali Boha. Klement, citujúc neznámy prameň, píše ako sa Logos prihovára človeku: “Ty si moja citara, flauta, chrám” a pokračuje, že “Pán vdýchol do tohto úžasného nástroja, ktorým je človek, ducha a uskutočnil ho svojím obrazom.”² Nemožno tu nepostrehnúť vzdialené echo estetických helenistických špekulácií o kozmickej harmónii, inkarnovaných do kresťanstva. Medzi najmuzikálnejších Otcov patril sv. Ambróz, ktorý nám zanechal množstvo hymnusov a videl v hudbe vhodný prostriedok pre vyučovanie. Zaujímavé je, že sv. Augustín mal strach pred hudbou (Confessiones X, 33). Tvrdil, že duchovní ľudia nepotrebujú spevy (Confessiones X, 33, 50). Na druhej strane rozlišoval medzi musica luxuriantis a musica sapientis tvrdiac, že luxuriantis sa môže stať sapientis, ak je vhodne použitá, teda ak vedie, pomáha vnútornému životu.³

² Podľa A. NOCENT, Parola e musica nella liturgia, in Concilium 2 (1989) 169.

³ A. NOCENT, Parola e musica nella liturgia, str. 169 – 170.

V západnej filozofii videl pred krutou realitou života priam spasiteľnú úlohu umenia (najmä hudby) Schopenhauer.⁴ Estetickým zážitkom sme oslobodzovaní od utrpenia, ktorým život podľa neho je.⁵ On sám však nie je veriaci, aj keď ho paradoxne nazývajú “mystikom bez Boha”. Zdá sa, že jeho čas prichádza hlavne dnes, keď sa v kruhoch New Age dáva prednosť náboženstvu bez Boha a ako jeden prostriedok vedúci k duchovnému zážitku je aj hudba. Môj príspevok by chcel naznačiť určitý smer, ako by mal kresťan reagovať na tento trend. Štúdia nechce byť obohatením apokalyptickej či paranoickej spisby, ktorá sa niekedy šíri najmä v katolíckych fundamentalistických kruhoch a v ktorej sa vyslovujú jednoznačné súdy, a to napriek tomu, že sa Magistérium k danej problematike ešte nevyjadrilo. Od tohto typu literárnej tvorivosti sa vedome dištancujem, a chcem ponúknuť ako alternatívu tento text, ktorý má poslúžiť ako určitá informácia pre sledovanie “znamení čias” a zároveň chce byť podnetom pre prijatie nových hudobných výziev, ale aj upozornením pred ich možnými negatívnymi vplyvmi.

⁴ ”Požitek veškeré krásy, útěcha, kterou poskytuje umění, entuziasmus umělce, který mu dovoluje zapomenout na strasti života, což je jedinou výhodou génia před ostatními, která jedině ho odškodňuje za utrpení, stupňované vzrůstající jasností vědomí (…) toto vše spočívá na tom, že (…) to o sobě života, vůle, samotná existence je stálé utrpení, dílem ubohé, dílem hrozné. Totéž však nazíráno jedině a čistě jako představa nebo opakováno uměním, zbaveno trýzně, poskytuje významnou podívanou” (ARTHUR SCHOPENHAUER, Svět jako vůle a představa I., Pelhřimov 1997, /třetí kniha § 51/ str. 217). ”(…) estetická záliba v krásném sestává z velké časti z toho, že se zbavujeme sami sebe, když vstupujeme, zproštěni na okamžik všeho chtění, t.j. přání a starostí, do stavu čisté kontemplace, že už nejsme individuum poznávající pro účel svého stálého chtění, nejsme korelátem jednotlivé věci, jemuž se objekty stávají motivy, ale jsme věčným subjektem poznání, očištěným od vůle, korelátem ideje: a víme, že tyto okamžiky, kdy zbaveni urputného pudu vůle povznášíme se nad těžký pozemský éter, jsou nejblaženější, jaké známe” (ARTHUR SCHOPENHAUER, c.d., /štvrtá kniha § 68/ str. 309)

⁵ A. SCHOPENHAUER, Svět jako vůle a představa I. c.d., /štvrtá kniha § 68/ str. 309.

Počuť a počúvať

Raz sa mi počas komunizmu dostalo do rúk jedno číslo 100  1, kde bola popísaná výstava vianočných jasličiek. Autor príspevku konštatoval, že najextravagantnejší bol Betlehemček Salvadora Dalího, ktorý ho umiestnil do obrovského ucha. Vec sa, podľa mňa, zdá len na prvý pohľad blasfemická. Je pravdepodobné, že sa Dalí inšpiroval názorom Zenóna z Verony (†372), podľa ktorého Mária počala uchom už pri slovách anjela Gabriela.⁶ Od čias Otcov bola rozšírená myšlienka, že skôr, ako Mária porodila Slovo telesne, porodila Ho duchovne skrze vieru. Ako inak potom prichádza viera, ak nie z počutia (Rim 10, 17)? Takto sa, obrazne povedané, Betlehem môže cez sluch dostať do ľudského srdca. Sluch hrá dôležitú úlohu v odovzdávaní viery. Známe sú slová “Počuj Izrael, tvoj Boh je jediný Pán (…)” (Dt 4, 6 – 7). Ak aj surrealistický umelec nemal zámer vyjadriť duchovnú pravdu, táto je predsa v jeho diele extrémnym spôsobom vyjadrená.

⁶ J. ZVĚŘINA, Teologie Agapé, Scriptum Praha 1994, str. 158.

Čo však vieme o sluchu? Až 55% nášho denného času venujeme počúvaniu, len 23 % rozprávaniu, 13% čítaniu a 9% písaniu. Bolo zistené, že ľudský plod reaguje na sluchové podnety už v 10. týždni vývoja a že kompletne je sluch vyvinutý v 4 a 1/2 mesiaci.⁷ Plod však nevníma len hudbu, ale aj tón matkinho hlasu a pravdepodobne aj význam slov.⁸

⁷ D. CAMPBELL, L´effetto Mozart, Baldini & Castoldi Milano 1999, str. 31.

⁸ D. CAMPBELL, L´effetto Mozart, str. 40.

Prvotnou funkciou ucha je dodať mozgu energiu.⁹ Sluchový zmysel však nemožno redukovať len na ucho. Človek vníma zvuky aj pomocou pokožky a kostí. Všetky bunky nášho tela majú percepčnú a vibračnú schopnosť, ktorou reagujú na podnety z okolia. Sluch mal, podľa doktora Tomatisa, vplyv na rozvoj vzpriamenej polohy tela a chôdze.¹⁰

⁹ Telo získava energiu z potravy. Pre vyššiu nervovú funkciu, ako je myslenie, získava mozog energiu zmyslovou stimuláciou, zvlášť uší, ktoré generujú energiu pri každom sebamenšom pohybe. Pohyby dráždia vlasové bunky, ktoré spôsobujú vibrácie v tekutine vo vnútri mozgu, a tie sú transformované do energie pre mozog (por. V. MAREK, Tajné dějiny hudby. Zvuk a ticho jako stav vědomí, Eminent 2000, str. 63). Ďalšiu energiu získava sluch zo zvuku. V kláštore Cluny bol nápis Octavus Sanctus Omnes Docet Esse Beatos (Oktáva učí svätcov blaženosti). Zatiaľ čo priemerný vek stredovekého človeka bol asi tridsať rokov, mnísi, ktorí intenzívne spievali niekoľko hodín denne, sa dožívali až osemdesiat rokov (tamtiež, str. 65).

¹⁰ D. CAMPBELL, c.d, str. 72.

Ľudský sluch má dve funkcie: počúvanie a počutie. Medzi nimi je rozdiel. Počuť je pasívna schopnosť sluchu, kostí, pokožky prijímať informácie. Zatiaľ čo počúvať je aktívnou činnosťou, ktorou človek na základe selektívnej činnosti v súčinnosti s pamäťou odpovedá na sluchový vzruch.¹¹ Človek môže druhého počuť, teda vnímať jeho hlas, ale nie obsah toho, čo hovorí. Okrem možnosti dialógu jednou z možností komunikácie je aj počúvanie hudby.

¹¹ D. CAMPBELL, c.d., str. 62.

Počúvať hudbu

Ako som naznačil v úvode, v západnej filozofickej tradícii existovali názory, ktoré videli v umení cestu k duchovnému rozvoju. Umenie môže mať vplyv na vývoj ľudského vedomia, jeho vnímania reality a hodnôt. Španielsky filozof José Ortega y Gasset v eseji Dehumanizácia v umení¹² majstrovským spôsobom svedčí o avantgarde, ktorej svedkom bol v tridsiatich a štyridsiatich rokoch. Zaoberá sa otázkou estetického zážitku. Podľa neho nové umenie vykročilo smerom k dehumanizácii, tým, že vytvára novú “realitu”, ktorá vyvoláva v nás emócie, estetickú skúsenosť. Nie je to však už len oblasť citov, lebo toto umenie vyžaduje aj rozumovú úvahu. Podľa y Gasseta všetko, čo chce byť duchovné, musí byť dômyselné a meditatívne.¹³ V novom umení nastal prechod od zobrazovania vecí k zobrazovaniu ideí.¹⁴ Určite s týmto náhľadom môžeme súhlasiť, ale (post-)moderné umenie nemožno nazvať dehumanizáciou, lebo ono sa často stáva skôr trans-naturálnym. V modernom umení sa prejavuje sloboda, stalo sa kreatívnym. Už nechce napodobňovať, ale tvorí vlastnú realitu. A tak sa teológ môže pýtať, či v tom nie je podvedomá túžba po napodobnení božej kreativity. Aby sme však zostali pri modernej hudbe, zvlášť po objavení syntetizéru,¹⁵ ktorý umožnil nové spôsoby vyjadrenia reality. Takto možno hlavne v počiatkoch tvorby Tangerime dream vidieť kreatívnu snahu o vyjadrovanie bytia (CD Elektronic meditation, OHR 1970; CD Zeit, OHR 1972), vlastnej existencie prostredníctvom nových zvukov pomocou elektronickej hudby tzv. kozmického rocku. Dokonca tu nechýba snaha o vyjadrenie pocitov človeka letiaceho vesmírom (CD Alpha Centauri, OHR 1971) či atmosféry pra-Zeme (CD Phaedra, Virgin 1974). Y Gasset vo svojej eseji poznamenáva, že umenie avantgardy je bez transcendencie.¹⁶ Ani toto tvrdenie dnes už nie je pravdivé. Uvedieme pochopiteľne len niektoré príklady. V modernej duchovnej hudbe je to dielo Oliviera Messiaena či Avra Pärta, kde nechýbajú odkazy na transcendentnosť, ba dokonca na mystiku. Alebo dielo avantgardného skladateľa world-music Stephena Micusa, ktoré chce vyjadriť predovšetkým filozofiu zen a v jednom zo svojich diel Athos (ECM 1994) krásne vyjadruje aj duchovnú atmosféru svätej hory. Predstavitelia minimalizmu zasa akoby chceli minimálnym spôsobom vyjadriť maximum. Tak hudobný dialóg Filip Glas & Ravi Shankar (Passages, 1990) s minimálnym výrazovým prostriedkom akoby sa chceli priblížiť k momentu medzi tichom a prvými vibráciami stvoreného kozmu, akoby sa chceli započúvať do prvých slov vyslovených Stvoriteľom. To sú aspoň niektoré príklady, ako sa súčasná hudba pokúša o transcendenciu. Práve ona patrí možno k najsilnejšiemu médiu, ktoré môže istým spôsobom pomôcť, ak nie priamo voviesť do duchovného sveta. Pri jej počúvaní môžeme rozlišovať tri štádiá:¹⁷

¹² J. O. y GASSET, Eseje o umení, Filozofia do vrecka Archa Bratislava 1994.

¹³ J. O. y GASSET, c.d., str. 11.

¹⁴ J. O. y GASSET, c.d., str. 33.

¹⁵ Syntetizér objavil v roku 1964 Róbret Moog. Už na jar 1966 sa dostal nový nástroj, nazývaný po svojom vynálezcovi moog, na trh a začal byť využívaný medzi skupinami pop music (zvlášť skupinou Beach Boys). V roku 1968 na návrh Moogovho spolupracovníka Waltera Carlosa pomocou moogu interpetovali niektoré Bachove skladby. Úspech bol kolosálny. O rok na to Moog dal do “obehu” minimoog, prenosný syntetizér, ktorý sa stal čoskoro výbavou mnohých skupín, ktoré sú bez tohto nástroja nemysliteľné (Yes, Pink Floyd, ELP atď.). V roku 1975 sa objavuje polimoog, polifonická verzia (P. SCARUFFI, Enciclopedia della musica New Age. Elektronica, ambient, pan-etnica Arcana Ed. Trento 1996, str. 16). Zdá sa, že syntetizér sa viac udomácnil v Európe, ktorá preferovaním tohto nástroja začala iný vývoj modernej hudby, aký bol v USA. Na novom kontinente prevládali u rockových skupín basová a sólová gitara plus bicie. V Európe túto zostavu doplnil práve moog, takže rock tu dostal nové veľké možnosti pre výpoveď. Niektoré skupiny dokonca opustili úplne klasické rockové nástroje a vyjadrili hudobné myšlienky len elektronickou hudbou (Kraftwerk).

¹⁶ J. O. y GASSET, c.d., str. 41.

¹⁷ M. CZIKSZENTMIHALYI, O štestí a zmyslu života. Můžeme ovládat své prožitky a ovlivňovat jejich kvalitu?, Lidové noviny 1995, str. 166 - 167. –

a) zmyslové štádium. Človek pri ňom reaguje na priame fyzické reakcie, ktoré sú geneticky zakódované v našom nervovom systéme. Reaguje na určité zvuky, ktoré majú univerzálnu príťažlivosť, ako napr. rytmus bubnov, beatový rytmus, ktorý je podkladom rockovej hudby. Tvrdí sa, že poslucháčom pripomína tlkot matkinho srdca, ako ho počul v maternici. Viac ako o duchovnú percepciu ide o vnímanie.

b) ďalším štádiom je analogický model počúvania. V tomto štádiu poslucháč dokáže evokovať pocity a obrazy založené na štruktúre hudby. Čajkovského skladby napr. môžu evokovať beh saní po zasneženej pláni apod. Vnímaniu populárnych piesní iste napomáha aj text.

c) najkomplikovanejšie je analytické vnímanie hudby. Od zmyslového a naratívneho sa posúva k samej štruktúre hudby. Predpoklad pre tento druh vnímania je schopnosť rozoznať štrukturálne prvky diela a prostriedky, akými sa dosiahla harmónia. Ďalej schopnosť kriticky zhodnotiť skladbu s rannou a neskoršou tvorbou a pod. Je pravdepodobné, že človeka žijúceho niekde na lazoch a riadiaceho svoj denný poriadok podľa biorytmu poľnohospodárskych zvierat a vrtochov natúry viac osloví skupina Senzus so svojimi dvojzmyselne naturalisticky upravenými ľudovkami, ako nejaký Mozartov Requiem.

Hudbu však možno posúdiť aj z hľadiska tvorcu. Psychológ Joel Funk sa pokúsil urobiť kategorizáciu hudobných diel podľa kvality. Inšpiráciou mu bola poéma britského básnika a vizionára Wiliama Blakeho, Now I have a Fourfold Vision See, vytvorená 1802. Blake v nej vyjadril, že existencia môže byť vnímaná v štyroch stupňoch pochopenia a v štyroch rôznych významoch. Podľa mňa tu ide o vplyv antického štvorakého výkladu Písma, ako ho používali Otcovia a ranná scholastika. Blake ako znalec mystiky sa k nemu mohol celkom ľahko dostať. Joel Funk použil túto Blakeho víziu pre popis hudobných diel.¹⁸

¹⁸ S. HALPERN / L. SAVARY, Suoni e salute, Red Edizioni 1991, str 183 - 186.

Na prvej úrovni vnímania ide o jednoduchú víziu limitujúcu sa na materiálne videnie vecí tak ako sú. Je to doslovná vízia reality. Oblak je videní ako oblak. K tejto úrovni vnímania patria hudobné žánre ako folk, country-western, blues a tiež niektoré kresťanské hymny, ktoré majú síce vysokú duchovnú úroveň textov, ale z pohľadu muzikálneho ostávajú lineárne a irelevantné. Podľa Funka sem možno zaradiť prvotnú tvorbu dvanásťročného L. van Beethovena.
Druhá úroveň pracuje už s predstavivosťou. Snaží sa cez povrch fenoménov hľadať vnútornú analógiu. Oblak nie je už len oblak, ale môže pripomínať ovečku, alebo kráľovskú bustu, dvoch mníchov ap. U L. van Beethovena predstavujú túto úroveň prvé sonáty pre klavír.
Tretia úroveň vízie prekračuje zmyslové dáta a kultúrnu imagináciu. Prvý krát sa objavuje skutočná kreatívnosť. Tvorba stojí na niečom čo prekračuje vedomé ja. Diela tohto druhu nesú znamenia spontánnosti a oslobodenia od obmedzení. Sem patrí napr. Beethovenova Eroica a tzv. druhé obdobie jeho tvorby. Ak sa autorovi podarí vytvoriť takéto dielo, je evidentne odlišné od akejkoľvek jeho dovtedajšej kompozície. Pri tretej úrovni autor prekračuje niektoré spoločné aspekty ako je linearita, téma, harmónia, osobná emotivita ap.
Na štvrtej úrovni umelec robí ešte jeden krok vyššie. Je to vízia transpersonálna charakteristická pre mystikov, prorokov a vizionárov. Autor vystihuje silné archetypálne sociálne motívy ako je strach, hrôza, extáza, jednota ap. Cíti sa úplne podrobený vyššej sile. Slovami Mozarta povedané: “Boh hovorí, ja píšem.” Sem sa zaraďuje Beethovenova Missa solemnis. Funk však uvádza zoznam ďalších autorov tvoriacich diela štvrtej vízie.¹⁹

¹⁹ Patria sem napr. Le poéme de l´extase A.N. Skrjabina; Veľká omša Antona Brucknera; Omša h moll J. S. Bacha, 8. symfónia G. Mahlera; Smrť a premenenie R. Strausa; Requiem G. Faurého; Kánon in d J. Pachelbela, Requiem W. A. Mozarta, diela R. Wagnera, Ernesta Blocha, Clauda Debussyho, Vaughana Wiliamsa, Gustava Holsa, Oliviera Messiana, Maurica Ravela atď. (in S. HALPERN / L. SAVARY, Suoni e salute, str. 185).

V tejto klasifikácii vidieť, že najoceňovanejšie sú diela, ktoré pochádzajú z tej najhlbšej skúsenosti, ktorá je zdrojom ozajstnej inšpirácie.

Hudba a zdravie

V roku 1996 vyšla kniha Dona Cambella The Mozart Effect,²⁰ kde tento súčasný veľký expert na vzťah hudby a zdravia viac entuziastickým ako vedeckým štýlom popisuje svedectvá o uzdravujúcom vplyve hudby na človeka. Mozartovým efektom chápe terapeutický a celkovo pozitívny vplyv klasickej hudby na človeka²¹ a živé organizmy.²² Mozartov efekt má celkový vplyv na organizmus: upokojuje mozgové vlny, pozitívne vplýva na dych, pulz, tlak, redukuje tenziu svalov, ovplyvňuje hormonálny systém, imunitu, trávenie, produktivitu, posilňuje pamäť, pomáha preniknúť do podvedomých vrstiev psyché, navodzuje rozšírené stavy vedomia atď.²³ Don Cambell hovorí, že možno hovoriť nie len o “efekte Mozarta”, ale aj o “efekte Brahmsovom”, “efekte Gershwinovom”, “efekte Raya Charlesa”, “efekte Grateful Deadu” atď. Udáva zoznam jednotlivých štýlov a ich terapeutický vplyv na človeka.²⁴ Okrem prehnaného počúvania tvrdého rocku je každý druh hudby dobrý.²⁵

²⁰ D. CAMPBELL, L´effetto Mozart, Baldini & Castoldi Milano 1999.

²¹ V niektorých anglických jazykových školách sa napr. ukázalo, že sa pri Mozartovej hudbe študenti rýchlejšie učia; v amerických nemocniciach sa zasa potvrdilo, že klasická hudba pomáha ako upokojujúci prostriedok (in D. CAMPBELL, L´effetto Mozart, str. 27).

²² Tak napr. v niektorých Bretonských kláštoroch objavili, že sa pri púšťaní Mozarta zvýšila dojivosť kráv. (in D. CAMPBELL, c.d., str. 26).

²³ D. CAMPBELL, c.d., str. 84 – 128.

²⁴ Podľa Cambellovho zoznamu:

gregoriánky chorál redukuje stres, upokojuje a je veľmi vhodný pre meditáciu
baroková hudba (Bach, Händl, Vivaldi, Corelli) vytvára vhodné prostredie pre štúdium a prácu vôbec. Dodáva pocit stability, poriadku, istoty, a rozvíja predstavivosť
klasická hudba (Mozart, Haydn) zlepšuje koncentráciu, pamäť, priestorové vnímanie
hudba romantikov (Schubert, Schumann, Čajkovskij, Chopin, List) posilňuje súcit, lásku, sympatiu
hudba impresionistov (Debussy, Ravel, Fauré) doprevádzajúca strečing pomáha uvoľniť stres, napätie, vedie ku kontaktu s podvedomím a stimuluje predstavivosť
jazz, blues, dixiland,soul, calipso reagge a iné druhy hudby inšpirované africkými rytmami uvoľňujú radosť ale môžu evokovať aj smútok
rumba, macarena a iné formy latinsko-americkej hudby zrýchľujú tep, dych a provokujú telo k pohybu. Samba má zriedkavú schopnosť zároveň upokojiť aj dynamizovať
hudba 40 rokov, country – western vyvoláva pocit radosti a zdravia
rock burcuje k vášňam, k agresivite, stresu, napätiu, dizonanciam, dokonca môže vyvolať bolesti, ak poslucháč nie je pripravený k podobnému typu energickej hudby
hudba ambient, New Age (Stepen Halperr, Brian Eno) rozširuje vnímanie priestoru a času, vyvoláva relaxačné stavy
hudba heavy metal, punck, rap, hip-hop, dráždia nervový systém vedú k agresivite, ale zároveň u súčasnej mládeže dáva pocit slobody
náboženská hudba, gospel, spiritual, ale aj šamanské bubnovanie prinášajú pocit pokoja, náboženské vedomie. Môžu pomôcť pri prekonaní pocitu bolesti, ale i k prežívaniu pocitu oslobodenia (in D.CAMPBELL, c.d., str. 101 – 102).

²⁵ Ratzinger postavil túto pop music ako kontrast liturgickej hudby. Chápe ju ako hudbu más, kde programovo zaniká osobná identita. Tvrdí, že ide v nej o kult banality, v ktorom sa prezentujú elementárne vášne. Táto pop–hudba “ (…) prijala kultický charakter (…) je akýmsi proti–kultom, ktorý je v opozícii ku kresťanskému kultu a /je kultom/ ktorý chce v mase oslobodiť človeka od seba samého a v nepokojných rytmoch, hluku a svetelných efektoch vrhnúc všetkých zúčastnených primitívnou silou Všetkého do extázy trhajúcej všetky limity. Len ťažko má /pri tejto hudbe/, kde je ja chápané ako väzenie ducha, ako okovy, a násilné pretrhnutie spojenia s oboma je prežívané ako prísľub oslobodenia, šancu presadiť sa opojná hudba Ducha” (voľne podľa JOSEPH RATZINGER, Musica e liturgia, in Communio 171 (maggio – giugno 2000) 44).

Samozrejme, že Mozart²⁶ a Bach²⁷ nie sú len v horizonte záujmu psychoterapeutov a psychológov, ale aj teológov, ktorí ich prezentujú ako teológov sprostredkujúcich tajomstvá božie v notách.

²⁶ H. URS VON BALTHASAR, Testimonianza per Mozart in Communio 171 (maggio – giugno 2000) 35 – 36).

²⁷ Tak Bach tvoril témy svojej Kirchenmusik v luteránskom liturgickom kontexte. Išlo mu predovšetkým o rozšírenie biblického posolstva. Takto možno jednu časť jeho diela chápať ako hudobnú exegézu. Viac k téme pozr. R.MELLACE, Johan Sebastian Bach (1685 – 1750). Elementi di una teologia in musica in Rivista teologica di Lugano 3 (2000) 395 – 406.

Hudba a nová religiozita - rozlišovanie

V posledných zhruba desiatich rokoch obohatil hudobný priemysel svoju ponuku o nový jav: hudba NEW AGE. Tak sme dorazili k typu hudby, ktorý možno právom označiť ako o pokus robiť spirituálnu hudbu privádzajúcu poslucháča k zmeneným stavom vedomia, ba dokonca ku kontaktu s duchovným svetom.

Dôležitá je ale otázka, či túto hudbu možno napriek tomu, že si robí nárok byť duchovnou, naozaj pokladať za duchovnú. A konečne ako sa má stavať kresťan voči New Age - music? Keďže nejde o homogénny jav, je potrebné “rozlišovanie duchov". D.R. Groothius rozlišuje v hudbe New Age tri prúdy:²⁸

²⁸ D. R. GROOTHIUS, New Age tváří v tvář, Návrat domů, Praha 1995.

Prvou skupinou je meditatívno-mystický smer. Jej cieľom nie je len relaxácia, ale vyvolanie zmien vo vedomí poslucháča. Je to hudba, ktorú používajú prívrženci na šírenie filozofie Nového veku. Hudbu považujú za súčasť svojej duchovnej cesty, svoju rolu chápu ako úlohu toho, kto mení kultúru a pomáha ostatným dosiahnuť nový pohľad na svet. Sú to akýsi misionári Nového veku. Svoj zámer dávajú najavo často už v reklamách a na obaloch platní, napr. Dávid Naegles Journey Out the Body (Cesta von z tela), Stepen Halpern Heile dich selbst (Lieč sa sám!) ap. Niektoré z týchto nahrávok obsahujú podprahové informácie, ktoré majú u poslucháča zmeniť myslenie a celý jeho život. O možnosti zneužitia týchto nepočuteľných správ naznačujú časté samovraždy fanúšikov metálovej hudby. V júli 1990 sa napr. dostala pred súd v Rene (štát Nevada) skupina Judas Priest, obžalovaná, že následkom posolstva, uloženého pod úrovňou vedomého vnímania na ich platni Stained Class, spáchali dvaja jej fanúšikovia samovraždu. Podobné obvinenia sa vzťahujú tiež na Black Sabath.
Druhým prúdom je tzv. progresívna hudba New Age, ktorá chce za pomoci akustických a elektronických nástrojov vyvolať stimulujúci, ale nerušivý účinok. Do tejto skupiny možno zaradiť väčšinu modernej zmesi jazzu a rocku, pričom túto hudbu môžu, ale nemusia skladať a interpretovať ľudia, ktorí zastávajú názory Nového veku. Medzi popredných interpretov tohto smeru patrí napr. Vangelis.²⁹

²⁹ Na druhej strane bude ohľadom Vangelisa pre mnohých jeho fanúšikov asi prekvapujúcou skutočnosťou, že práve tento autor známy svojimi melodickými skladbami odštartoval okultne a démonicky ladenú tvorbu mnohých muzikantov. Bolo to jeho platňou Aphrodite´s Child: 666 (Vertigo 1970) podľa P. SCARUFFI, c.d., str. 553.
Treťou kategóriou hudby NA je tzv. kresťanská hudba NA. Je to často koláž ľahkého jazzu, folku, rocku a klasiky. Niektoré skladby sú variáciami na staršie i moderné kresťanské piesne. Označujú sa ňou napr. piesne Phila Keaggyho, gregoriány chorál, alebo mystické piesne Hildegardy z Bingenu prepracované pomocou syntetizérov. Ide skôr o označenie hudobného štýlu, než o svetový názor.

Sloboda je veľkým darom Kristovho vykupiteľského diela, nebolo by v súlade s kresťanskou slobodou kategoricky a jednostranne odmietať tento umelecký fenomén a jeho artefakty. Na druhej strane môže byť hazardovaním nekritické prijímanie všetkej hudby s označením New Age.

Hudba a postmoderná kresťanská spiritualita – perspektívy

Liturgickej hudbe venoval priestor aj Druhý Vatikánsky Koncil³⁰ a nový Katechizmus Katolíckej Cirkvi.³¹ Čo sa týka liturgie sú stanovené presné pravidlá. Liturgická hudba má svoj pôvod v celkovej ekonómii spásy, ktorý potom určuje aj jej základný charakter. Z celkového kontextu koncilového dokumentu je posvätná hudba pokladaná za aplikovanú formu umenia. My sa budeme na záver zaoberať hudbou, ktorá nie je posvätná v katolickom slova zmysle, a jej možnom využití v rámci spirituality.

³⁰ Sacrosanctum Concilium § 112 – 121 in Dokumenty II. vatikánského koncilu, Zvon Praha 1995, str. 164 – 165.

³¹ Katechizmus Katolíckej Cirkvi, SSV Trnava 1998, § 1156 – 1158, str. 303.

Grothius tvrdí, že New Age hudbu s mysticko-meditatívnym zameraním treba hodnotiť so značnou opatrnosťou. Dôkladné prečítanie obálky gramoplatne, kazety alebo CD, môže poskytnúť obraz, či skladateľ má pre svoju hudbu mystický program povedzme i s podprahovou informáciou – subliminal message. O obsahu hudby napovie čosi i grafické spracovanie obalu, napr. okultné symboly, obrazy pohanských božstiev ap. Rozlišovacím znakom pri pomalej hudbe môže byť neschopnosť modlitby. Ak takáto “relaxačná" hudba pôsobí rušivo na stíšenie pred Bohom, potom by kresťan takéto “diela" prijímať nemal. Na druhej strane ak tento rušivý faktor nie je, môžu byť niektoré použité ako podklad pri hudobnej meditácii alebo adorácii. Musíme si uvedomiť, že Boh môže použiť i nekresťanských autorov k tomu, aby tvorili krásnu hudbu, ktorá človeka povznáša a prináša mu potešenie. Myslím si však, že je kresťanskou povinnosťou odmietať hudbu, ktorá bola komponovaná s úmyslom vzývať pohanské božstvá, hudbu, v ktorej sa ozývajú mantry, o ktorých obsahu nič nevieme. Určite však ostáva bezproblémová hudba tradičná.

Hudba ako terapeutický prostriedok bola bežnou metódou už v mnohých archaických kultúr. Z Biblie si môžeme spomenúť na prípad kráľa Saula, ktorého hudbou upokojoval mladý Dávid hrou na harfe (1 Sam 16, 14 - 23). Problém nastáva vtedy, ak hudba, používaná pre pasívnu muzikoterapiu obsahuje podprahové nahrávky. Tieto nahrávky ako psychoterapeutická metóda boli vypracované psychológmi a psychiatrami (medzi inými Dr. Raymond Moody). Majú údajne zvýšiť mozgový potenciál, podmieniť rýchlejšie učenie alebo obsahujú informácie odstrašujúce stres, pomôžu zlepšiť spánok, odnaučiť fajčiť, jednoducho preprogramujú naše podvedomie, aby robilo, čo chceme. Tieto prostriedky zaváňajú vždy nebezpečenstvom, že sa zneužijú na manipuláciu.

Súčasťou denného režimu by sa mali stať aj chvíle ticha, priam počúvanie ticha, keď sú vypnuté všetky prijímače. Práve takéto chvíle by sa mali stať osobným rituálom pre schopnosť počúvať Božie slovo i blížneho, pre rozvoj tejto schopnosti, ktorá dnes chýba.

Pre meditáciu je vhodný akýkoľvek štýl okrem hard rocku.³² Ten je veľmi agresívny. Dobré je vyberať diela, ktoré boli vytvorené s duchovným úmyslom, ako sú napr. úryvky z omší, Ave Mária ap. Hudbu môžem použiť ako doprovod k nejakej modlitbe napr. k Breviáru, pri meditácii nad Písmom; pri ruženci alebo aj pri meditácii nad hudbou, keď ide o duchovné dielo. Vhodné sú diela Bacha, Mozarta, Haydna ap., ale aj niektoré diela súčasníkov ako je Olivier Messiaen. Pri výbere hudby pre meditáciu sa treba pridŕžať vlastného vkusu, toho, čo poslucháč cíti, že mu “sedí”. Ako protiklad sme uviedli hudbu, ktorá svojím rytmom, melódiou výslovne pri modlitbe a meditácii ruší.

³² Dorothy Retallachová urobila experiment na rastlinách, ktorým púšťala hudbu rocku (zvlášť heavy metal). Po nejakom čase došlo k ich úplnej devastácii, zatiaľ čo pri hudbe Bacha, Ravi Shankara sa im darilo (S.HALPERN / L.SAVARY, c.d., str. 38).