Kozmická trilógia a postmoderna
Autor: Róbert Sarka - Číslo: 2002/2 (Kultura)
Druhá románová séria, v ktorej Lewis pracuje s kresťanským archetypom, je Kozmická trilógia. Opäť je to edícia Návrat domov, ktorá ju postupne publikuje pod názvami: Návštěvníci z mlčící planety (1995); Pevelandrea (1995); Ta obludná síla (1997). Kozmická trilógia je určená mládeži, zatiaľ čo, Letopisy patria viac do oblasti detskej literatúry. Podľa mňa Trilógia nedosahuje úroveň Letopisov Narnie, ale je to pomerne dobrý pokus o žáner kresťanského sci-fi, bez toho, aby bolo evanjelium propagované štýlom alla masmediálny kazateľ Anton Hlinka. Ide o akúsi kresťanskú Stars Wars. Problém Trilógie je v tom, že je tu viac tolkienovských opisov prostredia, oblečenia, takže pôsobia niekedy dosť samoúčelne alebo ako dobrý podklad pre filmový scenár. Na druhej strane treba dodať, že Tolkienova bizarnosť je bohatšia ako Lewisova. Táto Lewisova séria sa dá čítať aj nezávisle, lebo knihy nenadväzujú bezprostredne jedna na druhú, a to čo je podstatné sa zopakuje.
Hlavnou ideou je vyjadrenie večného boja medzi dobrom a zlom. Dobro tu predstavuje profesor filológie Elwis Ranson (možno ide o narážku na filológa Tolkiena, ktorý bol istý čas akýmsi Lewisovým „guru“ na jeho ceste ku konverzii na kresťanstvo)*. V prvej knihe Návštěvníci z mlčící planety, ktorú nie veľmi šťastne umiestnil na Mars, Lewis na mimozemskej civilizácii popisuje, svet ktorý nebol poznačený hriechom. Obyvateľstvo planéty je rozdelené na tri druhy bytostí predstavujúce vedcov, umelcov a remeselníkov. Obyvatelia si popri mimoriadnych schopnostiach, úcte k životu a k prírode, zachovali vnímanie anjelov - elkilov. Zlo predstavujú racionalisti profesor Weston a obchodník Devin.
V druhej knihe je Ranson vyslaný na planétu Pevalandra - Venuša, na pomoc Eve - Zelenej dáme, aby nepodľahla pokušeniu zla, ktoré prišlo v podobe posadnutého profesora Westona.
Lewis nastoluje otázku o existencii mimozemských civilizácii, z ktorej môžeme vyvodiť otázku, ktorá nie je nová, totiž o možnosti spásy na iných planétach či iných svetoch. Tak si napr. Leonardo Boff vo svojej kristológii pýta či sa Kristus - Spasiteľ zaujíma len o Zem alebo o celý vesmír. (L. Boff, Gesú liberatore, Ed. Cittadella Assisi 1986, str. 207-211). O existencii viacerých svetov z hľadiska spásy uvažoval už Origenes (Princ. 2, 3, 4-5; Contr. Cel. 4,67-68; 5,20-21). Náuku o možnosti viacerých vesmírov prebral Origenes od stoikov. Nejde tu však o existenciu paralelných vesmírov, ale časovo následných či cyklických vesmírov, kde sa opakuje história. (A.D. Castagno, Origene, Dizionario la cultura, il pensiero, le opere, Cittá Nuova Roma 2000, str. 95-96). U Tomáša Aquinského nájdeme zasa myšlienku, že sa Spasiteľ mohol vteliť aj pod inou prirodzenosťou, keď Anjelsky učiteľ píše: „Fakt inkarnácie nezmenšil moc Otca ani Syna. Konzekventne môžeme povedať, že po inkarnácii by mohol Syn prijať aj inú prirodzenosť ľudskú“ (Sum, Theol. III., 3, 7; III Sent. Dis. 1,2,5). Boff k tomu dodáva: „Forma spásy sa tu na zemi realizovala ako jedna z možných foriem, skrze ktoré prichádza Slovo Božie do kontaktu so svojím stvorením“ (Leonardo Boff, Gesú liberatore, str. 210). Lewisova Trilógia akoby sa s touto ideou kozmickej misie spásy v istom zmysle pohrávala. Ranson predstavuje archetyp spasiteľa, ktorý prichádza na inú planétu, aby ju ochránil od zla.
Popisy Planéty rozkoší, jej flóry a fauny nápadne pripomína Boschove obrazy. Nie je to samoúčelné, lebo autor sa pokúša zachytiť rajský stav, aký sme mali pred stratou nevinnosti. Stav, pri ktorom človek úplne ovláda svoje inštinkty; keď sa ako nevinná bytosť cíti na svete doma; keď bytosti ako Zelená dáma žijú v harmónii so zvieratami; keď nie sú trýznené samotou a prežívajú lásku a úctu k iným formám života. V Biblii je zlo oznamované svetlom, ktoré budí hrôzu (blesk, alebo meteor - hviezda padajúca z neba), na rozdiel od dobra, ktorého príchod oznamuje hvizd na Východe (Mt 2,2). Autor využíva tento obraz a necháva Zlo (Ranson) prísť na planétu ako svetlo padajúce z neba (str. 73; „Videl som padať diabla ako blesk“ (Lk 10, 18; por. Zj 8,10).
Zelená dáma prežíva lásku k Bohu, pričom nestráca slobodu. Lewis sa tak pokúsil vyjadriť problém pomeru milosti a slobody: „Myslela jsem, že mě unáší vůle Toho, kterého miluji, ale teď už vím, že s ním kráčím po vlastních nohách“ (str. 67).
Lewisovi sa podarilo v postave Westona vyjadriť magické názory, ktoré nachádzajú dnes svoju podobu v New Age. Weston nie je len vedec, ktorý je posadnutý mocou a honbou za poznaním, on je skutočne posadnutý zlom. Boh je preň Silou („mocná, nevyspytatelná síla, která sa do nás vlévá z temných základů bytí“ str. 89). Tento obraz nájdeme napr. Aj v Lukasových Stars Wars. Od tohoto názoru nie je ďaleko k monizmu a skutočne Weston hovorí: „Já jsem Vesmír, Já, Weston, jsem tvůj Bůh, i tvůj Ďábel“ (str. 93). „Váš Ďábel a váš Bůh jsou ve skutečnosti dvojím obrazem téže Síly“ (str. 90). Diabol chce skrze Westona priviesť Zelenú Dámu k tomu, aby konala nezávisle na Bohu. Zlý duch sa vyjadruje opak evanjelia: „Proto jsem přišel, aby ste měli Smrt v hojnosti“ (str. 111). Celá jeho taktika spočíva v tom, že chce doviesť človeka k prekročeniu princípu, ktorý stanovil Boh, keď našepkáva Zelenej Dáme: „On potají touží po tom, aby ste jej doopravdy neuposlechla (str. 112)...On touží - ach, jak velice touží uvidět, jak se Jeho stvoření stává sebou samým, jak se podle svého vlastního rozumu a se svou vlastní odvahou postaví dokonce i proti Němu samému“ (str. 113). Lewis sa skrze Ransona stavia proti porušovaniu božieho slova. Ranson bojuje s diablom a nakoniec zachráni Zelenú Dámu a jej planétu pred pádom.
Tretí diel Ta obludná síla, na akoby začiatku nemal vôbec charakter sci-fi. Budí dojem detektívky, ktorá sa odohráva na Zemi. Až postupne nadobúda črty fantastiky. Istým spôsobom je to jedna z vízii totalitného režimu (spoločnosť NIKE), ktorý sa kombináciou okultizmu a vedy, pokúša ovládnuť svet. Lewis tu mal dokonalý vzor v rastúcom nacistickom Nemecku, kde sa tieto dva elementy spájali. Jedna dejová línia ukazuje boj o vedca Marka, ktorý má vstúpiť do NIKE a je podrobený akémusi vymývaniu mozgu. V diele sa tak prelína jak boj o záchranu cudzej planéty, tak o boj o dušu jednotlivca. Výcvik Marka začína zmenou estetických hodnôt, deformáciou harmónie krásy, etických hodnôt a má byť dokončený pošliapaním kríža (str. 328). Je to mužská paralela k predchádzajúcej knihe, v ktorej prebiehal boj ženskú dušu Zelenej Dámy.
Autorovi sa podarilo anticipovať niektoré dodnes aktuálne intuície, nebezpečenstvá, ktoré môžu viesť k novej totalite. Sú to napr.:
- technokratický svet, ktorý sa snaží spájať s okultizmom a čiernou mágiou. Nie je ťažké túto víziu uvidieť v moderných sci-fi filmoch alebo aj humanitných vedách, predovšetkým v psychológii. Lewis na druhej strane nepopiera, že by mohli byť paranormálne sily použité aj na dobré účely;
- veda, ktorá sa dobrovoľne vydala do rúk zla, popierajúc hodnoty, morálku, takže nemá zábrany bezškrupulózneho výskumu. Lewis popísal týchto vedcov ako posadnutých, pričom démonov popísal ako parazitov - makróbov, geniálna myšlienka autora Rád skúseného diabla ukazujúca, že zlo parazituje na dobre;
- vytvorenie nového človeka bez Boha. Spoločnosť NIKE sa pre tento cieľ sa snažila o redukciu premnoženia, prenatálnu výchovu, manipuláciu mozgu, sterilizáciu zaostalých rás atď. No comment. NIKER chce vytvoriť nového človeka oslobodeného od prírody (str. 170), tomuto procesu má predchádzať zničenie prírody a vytvorenie umelého sveta. Je to absurdné, ale bezduchý scientizmus vedie práve k tomu. Podstatou ekologického hriechu je zničiť prírodu, lebo v našej závislosti na nej môžeme objaviť cestu k Bohu;
- problém Antikrista. Spoločnosť NIKE sa podarilo pre tento cieľ udržať pri živote oddelenú hlavu od tela. Táto hlava, ovládaná démonom (str. 253) a mala sa spojiť s oživeným mýtickým čarodejom Merlinom.
Všetko sa zdá stratené, ale nakoniec dobro nájde svoj spôsob ako zvíťaziť. Toto je dobrodružná božia taktika. Ponecháva rásť zlo do poslednej chvíli, aby sa nakoniec všetko obrátilo. NIKE bola nakoniec porazená (str. 360).
Posolstvo
Jung v úvode do starobylého čínskeho diela Tajomstvo zlatého kvetu, napísal, „Co nám pomůže moudrost Upadišad, co poznatky Čínské jógy, jestliže opouštíme vlastní základy ako mylné přežitky a ako piráti bez domova drancujeme cizí pobřeží... (str. 19). I dnes děláme to, co činil starý Řím, importujeme kdekterou exotickou pověru s nadějí, že v ní objevíme správný lék na svou nemoc“ (prehovor C. G. Junga in Tajomstvo zlatého kvetu, Čínska kniha života. Praha 1992). Je to narážka na postupné vykoreňovanie z vlastnej kultúry, tedy z kresťanstva. Otázka je nakoľko si za to môžu sami kresťania. Určite bude v pozadí aj prílišné lipnutie na tradíciách, vyjadrených formami, ktoré už nikoho neoslovia. Lewis svojimi dielami naznačil smer, možnú cestu akou by mohla byť inšpirovaná dnešná kresťanská tvorba umelecká. Jeho dielo prinesie čitateľovi nie len pobavenie, ale aj možnosť uvažovať nad symbolmi, ktoré v ňom použil. Dúfam, že môj príspevok aspoň čiastočne poodhalil tento svet.
